nova

Do tureckého Izmiru som priletela popoludní.   Medzinárodný termínál si žije pokojnejším životom ako v predchádzajúcich letných sezónach.   V porovnaní s minulým mesiacom však možno vidieť určite vyšší  počet letov z Fíinska,   Anglicka, Nemecka či Írska.    Cesta letiskovým autobusom do mesta je rýchla vďaka perfektne vybudovaným  objazdom trojmilinónového veľkomesta.  Obchodné centrá lákajú na nákupy   cez veľkoplošné obrazovky,  kde sa strieda reklama  na známe  značky s politickými informáciami. Kurz tureckej líry za EUR sa drží na 3,1 za  EUR.  V minulosti malo skoro každé auto  na zadnom skle  nálepku s podpisom ich „otca krajiny“.  Neviem, možno zle pozerám, ale už ich veľmi nevidno. V podvečerných hodinách  cesta von z mesta  ukázala, že aj päťprúdový diaľničný ťah  si vyžaduje dávku trpezlivosti vodičov.   Tak ako to býva aj v iných krajinách, asi 60 km  za mestom  sa počet áut  dostal do normálu. Diaľnica vybudovaná z Izmiru prakticky až do Antalyie  bola v pohode. Samozrejme tie  stovky   kilometrov diaľničných ťahov ročne,  ktoré Turci budujú  v rýchlom tempe, majú  trochu iné parametre. Menej tunelov a viaduktov,  cesta viacej lemuje reliéf.  Kopcovitá, hornatá krajina  je  pre  pohľad turistu pekná, pre vodiča to znamená stúpania  a klesania.  Šírka vozovky je  po celej trase  štandardná,  žiadne „racionálne stiesnené“ úseky typu Bratislava-Trnava  nie sú.

Zastavujem  pri Dalyane. Chcem sa pozrieť  na environmentálne chránenú pláž  Iztuzu,  cieľ dlhonosých korytnačiek  Kareta Kareta.  V  prístave je  ráno pripravených viac ako  200 lodiičiek, ktoré čakajú na turistov.   O desiatej hodine prichádzajú prvé autobusy so skupinami, ktoré priviezli do Turecka  zahraničné cestovné kancelárie.  Ich počet je však  výrazne nižší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.   Kapitáni poctivo čakajú na individuálnych domácich turistov. Potenciál domácich je veľký, veď v Turecku žije  cca  80 miliónov  ľudí.  Ekonomická situácia je dobrá, domáci majú relatívne dostatok peňazí na cestovanie aj na dovolenky.   Je otázka, či  sa  dovolenkovanie stane  životným štýlom v masovom rozmere, alebo len určitej časti obyvateľstva ako tomu bolo doteraz. Organizátori cestovného ruchu momentálne nevedia, či si majú zvyknúť na súčasný   nový stav, alebo ide len o tohtoročnú špecifickú  sezónu.  Pokiaľ v ostatných rokoch im do letnej sezóny zasahoval ramadán, na túto situáciu boli pripravení. Zahraniční klienti žiaden pôst ani obmedzenia nepocítili v  hoteloch, aquaparkoch či kdekoľvek v miestach koncentrácie turistov alebo v mestách.  Škoda,  tohtoročné  politické udalosti   zapôsobili  silno.  Ľudia nekomentujú,  debatujú  opatrnejšie.

More perfektné, pláže aj príroda krásna,  jedlo výborné,  biely jogurt  nemá chybu, ochota a záujem o zákazníka veľký.   Uvidíme ako rýchlo  (alebo pomaly) bude turecká ponuka   získavať opäť  svojich zákazníkov zo zahraničia v tom počte ako v minulých úspešných rokoch.