Český havarovaný autobus nie je len ich problém
Bolo to v dobe socializmu, ľudia boli šťastní, že idú na vytúženú dovolenku do bývalej Juhoslávie. Cena bola veľmi dôležitá nielen pre klienta, ale aj pre cestovnú kanceláriu. Každá služba zaplatená v zahraničí predstavovala ostro sledované devízové výdavky. Nočná cesta autobusom umožnila znížiť cenu a devízové výdavky o 2 nocľahy. Spomínam, keď som počas študentských čias v pozícii technického sprievodcu, (v tom čase sme to volali „pendl“), absolvovala veľakrát nočnú cestu do Dalmácie. Niektorí vodiči boli počas nočnej jazdy perfektní. Iní, počas dňa mimoriadne veselí a komunikatívni, v noci trpeli, potrebovali sa rozprávať a s veľkou dávkou vôle a sebazaprenia prekonávali svoj vlastný biorytmus. Iní vodiči v noci jednoducho dobre nevideli. Jazdilo sa po kľukatých cestách, ktoré boli nebezpečnejšie ako súčasné diaľnice, ale nútili vodiča stále niečo robiť, prehadzovať rýchlosti, rozmýšľať, či predbehnúť, alebo či sa viezť v závese. Vodiči aj ľudia to brali ako nevyhnutné zlo.
Je otázka, prečo musíme aj v súčasnosti týmto spôsobom organizovať dopravu? Môžeme si povedať úspora času – dôvod číslo jedna. Účastníci zájazdu prežijú cestu v autobusoch, ktoré sú už klimatizované, majú aj toaletu, nie sú potrebné časté prestávky, lebo cestujúci v podstate spia. Vodiči musia nočnú cestu zvládnuť bez problémov, veď sú profesionáli a väčšinou všade sú už diaľnice. Počas cesty dodržiavajú aj predpisy o nevyhnutných prestávkach na oddych, niektorí vodiči si dokonca aj ľahnú do ich „oddychového priestoru“ v dolnej časti autobusu. Koľko oddychovali pred cestou, vie ich zamestnávateľ.
Pre cestovnú kanceláriu ani pre dopravcu to úspora času nie je. Pre účastníkov zájazdu je tak či tak tento prvý deň trápenie. Autobus príde do letoviska v ráno, ľudia čakajú na ubytovanie do obeda, alebo do 14. hodiny, pretože izby treba upratať po predchádzajúcich hosťoch. A tak jediné odporučenie je, aby sa išli vykúpať. Veci si môžu odložiť do určenej miestnosti, alebo niekde v hotelovej hale. Záleží od postavenia cestovnej kancelárie v danom hoteli, alebo od možností, ktoré hotel má. Po ubytovaní ľudia často padnú do postele a spia do večera. Nezabúdajme, že autobusové zájazdy sú často nasmerované do hotelov nižšieho štandardu s polpenziou či raňajkami, alebo do apartmánov, či bungalovov bez stravy. Podľa môjho názoru, tento prvý deň v žiadnom prípade nepredstavuje dovolenku. Tak isto posledný deň pobytu. Klienti sa musia vysťahovať často o 9. Hodine ráno. Do večera sa síce môžu kúpať, ale veci majú sústredené v určenom priestore, často sa prezliekajú na toaletách alebo pri sprchách, jedia svoje nazbierané marmeládky alebo pripravené balíčky kdesi na lavičkách. Úroveň ich „dovolenky“ v deň odchodu je opäť diskutabilná.
Takže úspora času to nie je ani pre účastníka zájazdu. Dobrodružstvo je síce motívom mladých ľudí, ale v tomto type zájazdov si nemyslím, že by ľudia kupovali zájazdy s autokarovou nočnou prepravou z dôvodu dobrodružstva. Námietka, že cez deň je teplo, nemá zmysel, klimatizovaný autobus tento problém nemá. Cesty sú v noci prázdnejšie. Tento dôvod možno čiastočne akceptovať. Úspora devízových prostriedkov už nie je tak dôležitá, žijeme v dobe EUR-a. V skutočnosti dôvodom nočných autokarových presunov do letovísk je tlačenie ceny smerom dolu. Cena dvoch nocľahov je ten dôvod. Prečo? Ešte stále je veľký počet ľudí, ktorí šetria na dovolenku pol roka a sú šťastní, že aspoň takto sa moru dostanú. Aj v roku 2012.