Bulharský apartmán a Pepa
Dvaja mladí ľudia si v Bulharsku kúpili apartmán. Toto leto už išli dotiahnuť posledné formality a bez problému mohli bývať vo svojom. Oni však v apartmáne bývali až posledných päť dní. Prečo? V minulosti boli na dovolenke v tejto lokalite viackrát a bývali v súkromí. Pani Pepa ich vždy čakala, začiatkom júla poslala sms, že izba bude pre nich pripravená a opýtala sa, kedy prídu. Privítala ich, vždy ráno im priniesla tú najkrajšiu papriku a rajčiny. Odmenou im bolo íkanie somára, pobehujúci pes na dvore, stonožky v izbe a sem tam nejaký ten mravec. Všetci susedia sa popýtali, čo nového na Slovensku, ráno cestou na pláž zamávali. Sused im každý rok ukazoval pokroky v šľachtení pikantnej rajčiny, ktorú teraz nazývajú srdcovka. Ďalší sused im dal domáci jablkový ocot, najlepší liek proti hnačke. V blízkej reštaurácii už mali status verných hostí. Keď im niečo nechutilo, majiteľ reštaurácie sa aj opýtal prečo. Samozrejme aj tento rok prišli pozdraviť pani Pepu. Jej radosť a úsmev na tvári bol neodolateľný. Tak si povedali že zostanú prvé tri dni. Zatiaľ si pomaly zariadia na druhom konci dediny svoj apartmán. Keď chceli odísť, Pepa zosmutnela. Večer ich čakala a bolo vidno, že sa pripravuje na „veľký“ príhovor. Pepa povedala, „milí moji, viem, je kríza, asi nemáte peniaze, neodchádzajte, môžete tu tento rok bývať dokedy chcete zadarmo, aj jesť Vám dám, veď budúci rok mi to zaplatíte. Mladí nemali silu odísť. Zostali ešte dva týždne, samozrejme zaplatili za všetko a do svojho nového apartmánu sa nasťahovali až na koniec dovolenky. Ráno sa zobudili s pohľadom na more, klimatizácia fungovala, všetko fajn. Len niečo im strašne chýbalo. Úsmev pani Pepy s jej obľúbenými slovami „ vsičko chubovo“.