Prvý vianočný deň ráno, bratislavské letisko spinkalo sladkým spánkom zakliatej princeznej. Tento pocit ešte umocňovala aj biela hmla, do ktorej bola zahalená sklenená stavba nového terminálu. Autobusová spoločnosť nesklamala a presne o 8,15 autobus prišiel. Nastúpila som smerom na viedenský Schwechat. Tam sa na letisku už bezproblémovo orientujú aj tí, ktorí boli pôvodne zvyknutí len na pôvodné 2 terminály. Všetko funguje tak ako sa patrí. Až na pobyt v oddelenom priestore pri „gate 21“. V zmysle predpisov nikto nemôže mať so sebou žiadnu tekutinu v rozsahu viac ako 100 ml. Počas obdobia niekoľkých rokov, odkedy tento „premyslený“ predpis funguje, väčšinou ho každý dodržiava. Veď kto je smädný, tak si môže za kontrolou kúpiť vodu v automate. Ale nie 25.12. Neveriacky sa dívam na automat, ktorý ponúka sedem fľašiek sladkých nápojov. Automat zíval prázdnotou a po vode ani stopy. Uštipačne si pomyslím, že aj na viedenskom letisku niečo nefunguje, keď sú sviatky. V tomto prípade išlo o ochranu zdravia v rámci leteckej dopravy. Ak sa niekto potreboval napiť čírej vody, tak sa k nej dostal v lepšom prípade po nástupe do lietadla, alebo až počas servírovania jedla. To znamená minimálne hodinu až dve čakania. Voda nad zlato.