Surfovanie v Atlantiku – Açores 1
Dva týždne dozadu som pobudla na ostrovoch v strede Atlantiku. Presnejšie povedané len na tom najväčšom ostrove São Miguel, ktorý je najvýznamnejšou destináciou Azorských ostrovov hlavne pre Angličanov, Nemcov, Rakúšanov a škandinávskych návštevníkov. Letisko je dôležité počas celého roka, ale hlavne v zime. V tomto období lodná doprava medzi ostrovmi nefunguje. Lodná doprava koncom spetembra končí a lietadlo je jediný spôsob spojenia pre obyvateľov ostrovov a samozrejme aj pre turistov.
Klíma je príjemná a umožňuje predĺženie sezóny čo najdlhšie. V lete prichádzajú typickí letní návštevníci, ktorí si chcú užiť pozorovanie žralokov alebo delfínov, pojazdia alebo pešo pochodia po ostrove a navštívia všetky atraktivity. V zimnom období prichádzajú surfisti, ktorí sa vďaka rozbúrenému moru snažia splynúť s vlnami. Starší surfisti s klasickým windsurfom, mladí s čím menšou surfovou doskou alebo najatraktívnejší kitesurfisti s padáčikom na spôsob šarkana. Pozorovať všetky druhy surfovania je nemé krásne divadlo až do zotmenia.
Pri pohľade na oblohu mám pocit, že som na slnečnom ostrove s čiernymi mrakmi. Tieto avizujú, že dážď je častým návštevníkom. Príroda sa odvďačuje krásnou zeleňou, typickou pre celý ostrov. Ľudia sú na prehánky zvyknutí. Smejú sa, keď turisti rýchlo bežia do hotela a premoknú do nitky. Väčšinou dážď skončí skôr, než stihnú dobehnúť. Domáci sa prispôsobujú prírode. Jednoducho tých pár minút počkajú niekde pod prístreškom. Veď každý musí pochopiť, že prší. Dáždniky väčšinou nikto nemá a ani nemajú záujem ich vo veľmi kupovať. Veď vietor by ich aj tak zničil. V shopping centre som našla aj obchody s ponukou dáždnikov za „púhych“ 40 – 60 EUR. To už bol asi značkový doplnok.
Slnko svojou intenzitou prekvapilo aj moje očakávania. Príjemných 25 stupňov po dvojhodinovom pobyte pri mori znamenalo červenú opálenú kožu ako rak. Jednoducho Atlantik je predsa len niečo iné ako slnko u nás, alebo pri Stredozemnom mori.
V čase mojej návštevy bolo všade veľmi veselo. Všetky strany kortešovali do volieb. Napriek skutočnosti, že domáci predpokladali výsledky viac menej za isté, ľudia rozdávali letáky, vešali plagátiky a transparenty, organizovali na všetkých námestiach rôzne podujatia. Najhlučnejší boli komunisti. Ich hudba bola prakticky všade. Podľa mojich kolegov z ostrova však neznamenajú hrozbu, vraj im nikto neverí. Tak som si spomenula na Českú republiku…. V každom prípade to bola príležitosť na stretnutie ľudí a vnímala som to ako určitú spoločenskú udalosť. Sympatizanti považovali za potrebné prísť na podujatie svojej strany. Je pravda, že nezamestnanosť dosahuje cca 13 percent, čo je dosť výrazné zvýšenie v porovnaní s 3 – 4%-tnou nezamestnanosťou v minulosti. Podľa názoru ekonómov toto číslo nie je spojené v plnom rozsahu s krízou, ako sa zvykne odôvodňovať v európskych krajinách. V čase, keď bolo treba stavať cesty, kanalizáciu a ďalšiu infraštruktúru, tak zamestnanosť na ostrove stúpala. Peniaze prichádzali z európskych fondov. V súčasnosti aj keď bude peňazí menej, jednoducho už nie je potreba budovať verejne prospešné stavby, lebo všetko je už na tomto malom území hotové. Očakávanie prísunu peňazí do budúceho obdobia? Je to ostrov a politika Európskej únie naďalej prioritne podporuje ostrovné územia. V každom prípade si však aj tu uvedomujú, že treba hľadať nové možnosti pracovných príležitostí. Rybolov je významný, ale je vratký a konkurencia veľká. Perspektívu vidia v poľnohospodárstve.
Pokračovanie.
