Vždy ma poteší, keď počas môjho cestovania v cudzine počujem slovenčinu. Možno je to pozostatok z minulosti, možno príchuť romantiky. Tri momentky z ostatných 3 týždňov.
1. V španielskej Andalúzii, v stredisku Torremolinos (v blízkosti Malagy) sa pri obchodíkoch so suvenírmi vždy moce plno ľudí. Slovenská rodinka si ich prezerá. Dievčatká si vyberajú náramok, mamina pomôže i poradí. Otec si uvedomuje, že jeho zlatíčka sú v presile a proti trom ženám ťažko. S pokojným, dovolenkovým výrazom tváre náramky automaticky kúpi.
2. Na letisku vo Viedni, vo vstupnom tuneli do lietadla, stojíme nezvyčajne dlho. Možno 60 ľudí. Väčšina z nich si čakanie kráti tichým rozhovorom. Najviac však počuť výrazné hlasy štyroch mužov s typickým akcentom. Ich rozhovor chtiac, nechtiac všetci musia počúvať. Tak sme sa dozvedeli, že letia do Orlanda, kto z nich bol už na Bali a ako sa dostali ku ich objavu „O3“. Celý rozhovor bol pretkávaný šťavnatými výrazmi, ktoré snáď „inojazyční“ cestujúci nerozumeli.
3. V hoteli Excelsior v chorvátskej Opatiji – Lovrane boli v ponuke plodov mora aj mušle. V prípade, že si každý hosť vezme na predjedlo 4-5 kúskov, stačilo by pre 20 – 30 hostí. Muž so svojou rodinkou sa rozhodol, že si pochutnajú hlavne oni. Celú misu presypal do dvoch hlbokých tanierov na špagety a s výrazom tváre víťaza ich odniesol ku svojmu stolu. Kuchár pri pulte zostal v šoku, ale o 15 minút priniesli novú dávku, zjavne narýchlo pripravených mušlí. Neďaleko sediaca skupina Japoncov si tento originálny počin hosťa s pobavením filmovala. Náš hrdina mal šiltovku aj tričko s anglickou vlajkou. Japonci nevedeli, že rozprával po slovensky.