V minulosti somáre, teraz umenie

12. júna 2014, ludkanova, Nezaradené

 

cacmijasburro taxiNávrh navštíviť dedinku  „ Mijas“  som brala. V porovnaní s masami opaľujúcich ľudí sa na plážach španielskej Costa del Sol  som očakávala ukážku života na vidieku.  Dedinka vznikla v päťdesiatych rokoch.    Turisti, prichodivší  do Mijas-u   jazdili na somároch a dedinka sa postupne rozrástla až do troch na seba nadväzujúcich častí.  Všetky domy sú čistučko biele.  Každý majiteľ sa musí pravidelne postarať o nový  bielučký náter na vlastné náklady.  Corrida – asi najmenšia v Španielsku pozýva záujemcov na býčie zápasy a potom následne na Flamengo šou. Cena je dvakrát tak vysoká ako vo veľkých mestách.   Obchodíky  so suvenírmi, muškáty na domoch.   Všade nápisy vo viacerých jazykoch, aj v japončine. Pekné  zaujímavé, ale nič mimoriadne. To asi nie je dôvodom návštevy  veľkého  počtu japonských, či kanadských turistov.  Prekvapenie nastalo až pri vstupe do  domčeka s nápisom CACMijas.  Oplatilo sa vojsť.  Novú  galériu otvorili v novembri minulého roka.  Súkromný zberateľ zostavil expozíciu  zo  42 exponátov  menej známych diel Pabla Picassa.  To čo  nie je úplne typické, ale je zaujímavé z jeho tvorby.  Ide o diela z obdobia rokov 1950 – 1970. Keramické taniere a keramické vázy z rúk tohto umelca vyjadrujú jeho lásku ku býčím zápasom,  znázorňujú portréty a v neskoršom období vtáky.   Vázy sú už typickou ukážkou  umelcovi vlastného  pohľadu  na ženu.  6 čiernobielych a dve farebné litografie prevažne s motívom jeho druhej manželky Jacquelline dopĺňajú expozíciu keramiky. Legendu o tom, že  Picasso  využíval materiály, ktoré našiel kdekoľvek –  potvrdzuje aj kamienok z pláže,  na ktorom  umelec opätovne využil  obľúbený motív s býkom.   Miestni ľudia v dedinke MIJAS  pochopili,  že   unikát je najväčším lákadlom. kamienčokexpozíciakeramiyk