Každý chlapec, ktorý začínal na futbalovom ihrisku v bratislavskom Ružinove ho väčšinou poznal. Vo veľkom futbale nepôsobil, ale jeho meno bolo spomínané aj v súvislosti s futbalovými začiatkami Petra Dubovského. Ten tiež začínal na treningoch pod vedením pán Arpu. Chalani, ktorí naháňali loptu na futbalovom trávniku vtedajších Vinohradov si ho pamätajú veľmi dobre. Vzrastom nie veľmi statný muž, ale keď to spustil spoza „lajny“ na svojich hráčov, tak ho bolo počuť široko ďaleko. Miloval futbal a miloval svojich malých futbalistov. Pre nich bol schopný aj z cesty vziať bielo-červené pásikové kužele, aby ich využili na tréningu. Hneď po otvorení hraníc viackrát zorganizoval svojich hráčov do francúzskeho Brestu na turnaj, aby vyskúšali konkurenciu a trochu uvideli aj iný svet. Ten zahraničný, vtedy ešte relatívne vzácny.
Mestskí páni dali prednosť biznisu a celý športový areál futbalového štadióna Vinohrady, tréningovej sahary aj hádzanárskeho štadióna zapredali. Pán Arpa začal budovať nové tréningové zázemie pre malých budúcich futbalistov za bývalým stavebným učilišťom na konci električkovej trate v Ružinove. Vlastnoručne behal s fúrikom a tešil sa z novej futbalovej plochy. Biznis zvíťazil aj tam.
Všetky tieto prekážky prekonával, lebo vedel, že futbal je určite pre chlapcov zaujímavejšia hra, ako drogy, alebo len obyčajné leňošenie.
Neviem, čo sa mu stalo, len som sa dozvedela, že má dnes pohreb. Tento krát zaslzia aj silní chlapi.