Pri pojme Albánsko som mala v predstave Jadran, prírodu, bunkre z obdobia Hodžu a pekné jazero na hranici s Macedónskom. Ten kto pricestujte do krajiny má možnosť uvidieť toho viac a zážitky budú nielen o dobrej káve. Káva za 30 centov v Európe nemá konkurenciu.
Albánsko patrí ku destináciám, kde sa cestovný ruch rozvíja. Treba však povedať, že pre Angličanov, Nemcov, Poliakov, Slovincov aj Čechov to nie je neznáma krajina. Z celkového počtu viac ako necelých 5 miliónov zahraničných turistov, do Albánska prišlo v r. 2015 necelých 12 tisíc Slovákov, a do 9 tisíc osôb so slovenským pasom navštívilo túto krajinu v roku 2016. Nie je to veľa, ale v porovnaní s rokom 2013 ide o enormný nárast.
Albánsko má príjmy z cestovného ruchu 1,5 mld EUR, čo je v porovnaní so Slovenskom o pol miliardy menej. Krajina, ktorá len začína riešiť cestovný ruch ako dôležitý „priemysel“ si začala počínať celkom dobre. Tvorba pracovných miest je dôležitá, v Albánsku pracuje v cestovnom ruchu 7,7% z celkového počtu zamestnaných ľudí. Štát priamo podporuje cestovný ruch aj tým, že znížil DPH na ubytovacie služby z 20% na 6%!!!!
Doprava
Doprava v súčasnosti je bezproblémová vo vzduchu, po vode aj po zemi. Zatiaľ jediné letisko v Tirane je vzdialené od centra mesta cca 40 km. Rozloha Albánska nie je veľká ( Slovensko je 1,7x väčšie) dostupnosť letiska je po ceste nenáročná aj do jednotlivých letných stredísk. Výstavba ciest sa rozvíja rýchlejším tempom ako u nás.
Trajekty a lode sa počas letnej sezóny pravidelne plavia z Talianska (Terst, Ancona, Bari, Brindisi), zo slovinského Koperu aj z Grécka (Korfu, Patras).
V prípade cesty autom je vhodnejšia trasa cez Čiernu Horu. Tam sa ponúka pútavá poznávacia jazda okolo cezhraničného Skhoderského (Škadarského ) jazera a cez horské masívy Jezercë. Cesta cez Kosovo môže spôsobiť problémy, ktoré vyplývajú z pečiatky v pase. Cesta cez Macedónsko je tiež o zaujímavom poznávacom cestovaní. Aj keď ide o dlhšiu a tým pre vodiča namáhavejšiu cestu, trasa okolo jazera Ohrid, na macedónsko-albánskej hranici, stojí za to.
Albánčina je pre nás dosť ťažký jazyk. Dorozumievací jazyk je často taliančina, v južnej časti gréčtina, v hotelových komplexoch je bezproblémová angličtina.
Čo zaujíma zahraničných turistov v Albánsku?
More, kúpanie
Albánsko ponúka možnosti dovolenky na pobreží Jadranu aj Iónskeho mora. Jadran je „ľudovejší“ s nižšími cenami, albánske pobrežie pri Iónskom mori ponúka ubytovacie zariadenia na vyššej úrovni. Kúpanie na albánskych plážach prináša pocit čistoty prírody a mora. Ćlenité pobrežie vytvára zálivy, kde Albánci postupne budujú dovolenkové rezorty. Zálivy Durrès, Vlora, či Kakome sú v ponuke cestovných kancelárií.
Zaujímavá je možnosť dovolenky na ostrovoch (napr. SAZAN, KSAMIL a i.) ktoré boli v čase socializmu uzatvorené. Životom „nepoškvrnené“ ostrovy sú momentálne mimoriadne lákavé pre turistov, ktorí chcú prežiť dovolenku v nepoznanom a relatívne necivilizovanom prostredí.
Otázkou času je možnosť jachtingu. V súčasnosti funguje jediná marína, ale Albánsko plánuje vybudovať 40 nových marín.
Na pobreží odporúčam vyberať si vyššiu úroveň hotelov. Ubytovanie v penziónoch možno porovnať s podmienkami v bulharských ubytovacích zariadeniach. V každom prípade je cena adekvátna úrovni.
História, kultúra, mestá
Antické mesto BUTRINT (juhozápad krajiny), zaradené do zoznamu UNESCO je pokladom ilyrskej, gréckej, rímskej a byzantskej civilizácie. Svoju históriu píše od 2412 rokov. Nachádza sa v prostrední národného parku, čo umocňuje atraktívnosť tejto lokality. 80 tisíc návštevníkov v minulom roku podporili aj zahraniční návštevníci, z neďalekého gréckeho ostrova Korfu, ktorý je dostupný lodnou dopravou.
Gjirokastër je miesto, kde je možné vypočuť si typický albánsku izo-polyfóniu. Je to zvláštna hudba, tvoria ju dve sólové časti melódia a zborový „dron“. Originalitu tejto hudby ocenilo aj UNESCO. Pre naše ucho je tento druh hudby po dlhšej dobe možno únavný. Ale ide o unikátne prepojenie melódie a zvuku a asi treba túto hudbu aj pochopiť.
BERAT (centrálna časť) je mesto atraktívne už na prvý pohľad. Citadela na kopci, osem stredovekých kláštorov s výzdobou majstra Onufri, blízkosť národného parku Tomori a kańony s riekou Osomi vytvárajú skladačku zážitkov.
Pútnicky CR
Kresťanstvo sa na území súčasného Albánska datuje už od doby putovania apoštola sv. Pavla. Katolícki veriaci z Poľska, Španielska, Talianska i susedných krajín prichádzajú do Albánska vždy začiatkom leta, 13. Júna. Putovanie jedného milióna veriacich smeruje do komplexu kostolov Sv. Antonia v Durrës (blízko prístavu na pobreží Jadranského mora). Ich história sa vzťahuje ku obdobiu cisára Trajana (98-117 n.l.), kedy biskup Antonio v Durrës prichýlil utečencov z Ríma.
Albánsko aj keď nie priamo, prezentuje Matku Terezu,. V Albánsku sa síce nenarodila, ale bola albánskej národnosti.
Náboženstvá
Blízkosť rôznych kultúr vytvára z Albánska krajinu, kde sa možno stretnúť s náboženstvami muslimov, ortodóxnych vereiacich aj katolíkov. V cestovnom ruchu sa Albánci snažia náboženstvo využívať ako prejav interkultúrnosti. Svedčí o tom aj štandardné poskytovanie stravovacích a iných služieb bez rozdielu, či religiózne sviatky sú, alebo nie. O tom sme sa presvedčili aj počas týchto dní pôstneho muslimského mesiaca Ramadan.