Moje prvé putovanie do Banja Luky
Cesta cez Chorvátsko po diaľnici až prakticky po hranicu. Hraničný prechod do Bosny a Hercegoviny, Gradiška, má vzhľadovo lokálny charakter. Úzka cesta, z každého smeru malá búdka v ktorej sedí uniformovaný pasový kontrolór. Kúsok ďalej „unimo-bunky“ s nápismi poisťovní.
Zelená karta
Pri kontrole na hranici s BaH som zistila, že v dokladoch mám zelenú kartu, ktorej platnosť skončila pred dvoma dňami. Dostala som možnosť pohľadať novú zelenú kartu. Odstavný pruh žiaden, odstavné miesto na parkovanie nie je. Jediná možnosť zastaviť na maličkom priestore, kadiaľ prechádzali všetky kamióny. Dosť adrenalínové parkovanie. Každú chvíľu hrozilo, že niektorý kamión vychádzajúci z hranice jednoducho zákrutu nevyberie. Elektronické doklady v Gradiške neuznávajú. Nafotená aktuálna platná zelená karta v mobile nestačila, papierová zelená karta zostala doma na stole. Miestne zákony treba ctiť, tak nastala procedúra pri búde poisťovne.
Poistenie v BaH
Cez okienko búdy jedinej otvorenej poisťovne bolo vidno malý pult a hlavne posteľ s dekami, ktoré už mali svoj vek. Umastený pracovník študoval technický preukaz a nakoniec s úspechom vypísal formulár na poistenie auta počas pobytu v Bosne a Hercegovine. Podľa dĺžky pobytu si zapýtal 40 bosnianských mariek. Zmenáreň v priestore hraničného prechodu nikde nebola, bolo treba platiť v EUR. Suma? 42 EUR, priam tá istá ako v ich markách. A na dôvažok, len v papierových bankovkách. Zrazu veľmi činorodý poisťovák si sumu zaokrúhlil na 50 eur. Keďže z 3 dvadsiatok nemal vydať, podľa jeho predstavy suma by sa vyštverala na 60 EUR. Pekne v srbskom jazyku som odmietla, museli stačiť dve dvadsiatky a jedna dvojeurová minca. Potvrdenie – žiadne, veď suma na poistnom formulári je napísaná v bosnianskych markách. Výsledok, hneď pri vstupe do krajiny ma oficiálny pracovník poisťovne okradol o 22 EUR.
Za chyby sa platí aj dvojnásobne
Isteže, moja chyba, pred cestou treba skontrolovať všetky potrebné doklady vrátane zelenej karty. Ale primitívna drzosť v podmienkach hraničného prechodu, kde nie je možnosť ísť späť ani vpred, to mi už vymizlo z pamäti. Dávno som zabudla na zneužívanie nepríjemnej situácie pre turistov zo strany ľudí z prijímacej krajiny.
Ľudia
Počas pobytu v Banja Luke som sa stretla s viacerými veľmi milými ľuďmi. Pri kúpe futbalového dresu ma predavač priamo upozornil, koľko je kurz EUR a ich marky, na parkovisku neznáma pani podišla za mnou ku automatu a poradila, že už netreba platiť parkovné, lebo je po 16. Hodine. Určite aj v Bosne a Hercegovine je veľa dobrých ľudí.
Len ten prvý dojem!