Na koncert gruzínskych umelcov – folkového speváckeho súboru RUSTAVI som išla aj zo zvedavosti. Tí čo poznajú túto kaukazskú krajinu a ich umenie mi hovorili, že stojí za to vypočuť si.
Súbor RUSTAVI
9 statných mužov, oblečených v čiernych dlhých kabátcoch, vysokých kožených čižmách, so šabľou zavesenou na páse bol len prvý dojem. Hlasy týchto mužov zneli mohutne a zároveň citlivo. Ich sila v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca zvučala neskutočne.
Hudobníci určite kvalifikovane posúdia ich umelecké kvality. Ja ako bežný poslucháč som vnímala ľudové piesne v podaní tohto súboru ako ukážky, v ktorých som cítila prírodu , silu hôr, zurčiacu horskú bystrinu či šum lesa. Nálady – smútok aj radosť vyjadrili v lyrických, heroických i hravých piesňach. Vystúpenie oživili aj špeciálne folkové hudobné nástroje (chonguri, píšťaly). Spev podfarbili jednoduchým tlieskaním do nezabudnuteľného rytmu. Skutočnosť znásobila všetky očakávania.
Hymna SR
Prítomných Slovákov prekvapila hneď v úvode koncertu hymna SR. Melódia tak ako má znieť, obidve strofy zaspievané perfektnou výslovnosťou slovenského jazyka. Doteraz som ešte nikdy nepočula našu slovenskú hymnu z „cudzieho zdroja“ v úžasnom prevedení. Tentokrát to bol skutočný prejav úcty voči Slovensku.
Foto: plagátik programu