Na Vianoce sme už pomaly zabudli. V smetníkoch končia tašky s logami známych aj menej významných značiek. Môj syn ma uznáva, ale v prípade módnych značiek mi hovorí, že mám nedostatky. Viem, značky ma nikdy až tak neoslovili.
Značky a záhrady
Počas mojej predvianočnej návštevy Marakéša som sa tešila hlavne na návštevu záhrad. V tomto meste je vyše dvadsiatky veľkorozmerných záhrad. Určite prispievajú ku označeniu mesta, že je aj zelené. „Jardin Majorelle“ znásobila moje očakávania. Rozloha je známa, aj počet viac ako 10 tisíc drevín a rastlín tiež. Každý fotograf sa tešil z hry slnka a krásy zelene. Rôzne druhy kaktusov sústredené v jednej časti tejto záhrady boli najnavštevovanejšie. Možno menej známa je skutočnosť, že tento park vytvoril francúzsky maliar Jacques Majorell, ktorý nazýva sýtu modrú farbu – Majorell. Záhradu po jeho smrti odkúpil módny návrhár Yves Saint Laurent.
Farby záhrady v móde
Yves Saint Laurent prišiel prvý krát do Marakéša v r. 1966. V meste sa cítil veľmi dobre. Podľa vyjadrenia umelca Marakéš mu otvoril oči farebnosti. Kúpil si dom. Ďalšie svoje peniaze investoval do záhrady Jarden Majorelle a na starostlivosť o tento zelený poklad. A tak cesta turistov vedie po návšteve záhrady do múzea Yves Saint Laurent za ďalším estetickým zážitkom imaginárneho sveta módy. Múzeum vzniklo až 50 rokov neskôr od prvého príchodu francúzskeho módneho návrhára do Marakéša. Expozícia zaujme netradičným výstavníckym prístupom. Kombinácia čiernej tmy a perfektne nasvietených farieb modelov ihneď vyvoláva pocit, že sme skutočne na výnimočnej výstave. Možno aj dobre, že bol zákaz fotografovať. Len perfektný výnimočný fotograf by dokázal zachytiť aj pocity. Modely? Známe, svetové, ktoré predstavujú výnimočnú francúzsku resp. svetovú módu tejto značky. Vo výstave netreba hľadať presnú chronológiu módneho vývoja. Ide o víziu umelca, jeho arabesky emócií. Návštevník sa tu cíti ako v špeciálnom kabinete, kde každý model „rýchlo ušité šaty“ prinášajú farebný príbeh životných momentov a udalostí. Hru farieb prezentuje tzv. imaginárna cesta. Tu „ stretávame“ večerné šaty s bolerkom, vesty z hodvábneho zamatu, hodvábne saká i šaty motivované tradičným folkom. Ďalšie témy: vízia Afriky, výnimočné záhrady, pozvánka na ples či Yves Saint Laurent a umenie potvrdzujú dôvod, prečo umelec kúpil záhradu. Je to jeho vášeň pre záhrady v Markéši kde našiel farby. Farby, ktoré mu v Paríži chýbali.
Značky umenia v záhrade
Ďalšia záhrada a ďalšia značka. Tentokrát nie zo sveta módy, ale zo sveta poézie, hudby a herectva. Ide o osobnosť umelca Andre Hellera. Tento Rakúšan prišiel prvý raz do Marakéšu na tri týždne, zostal štyri a pol mesiaca. V roku 1999 zorganizoval koncert „Hlasy Boha“ umelcov z 12 krajín, ktorý vysielali televízie v 80 krajinách. V šesťdesiatke pešo pochodil celé územie južne od Marakéšu smerom k pohoriu Atlas. V roku 2016 otvoril na svojom 8 hektárovom pozemku záhradu exotických rastlín „ANIMA“. Turistické prospekty tento krát nezveličujú. O ANIMA záhrade hovoria pravdivo, že ide o magické miesto, ktoré ponúka neočakávanú prekvapivú krásu. Citujem: je to nielen záhrada, je to jedno impresívne botanické pódium, na ktorom sú palmy, bambusy, kaktusy v interakcii s ukážkami umenia podľa Pablo Picassa, Keith Haringa a ďalších umelcov. Takže umelecké značky v prepojení so zo zeleňou výnimočnej záhrady.
No a čo značky?
Áno uznávam, tieto značky ma uchvátili.
Foto: autorka