Albánsko – predstava a skutočnosť

20. júla 2019, ludkanova, Nezaradené

Pred návštevou Albánska som si spočítala asociácie, teda, čo ma napadne pri pojme Albánsko.

  1. Matka Tereza
  2. Bunkre
  3. Lesy, hory, jazerá, pekná príroda
  4. More
  5. Zmrzlina
  6. Čierne mercedesy

V Albánsku som bola týždeň, ale stačilo na to, aby som si uvedené asociácie overila.

Asociácia 1 : Matka Tereza

V lietadle  letuška oznamuje, že pristávame na letisku Matky Terezy, svetovo známej osobnosti  misionárky.  Menej sa o nej dozvedáme v príručkách cestovného ruchu.  Tie hovoria hlavne o náboženskej tolerancii a prezentujú kostoly, chrámy a mešity štyroch náboženstiev, ktoré  v Albánsku pôsobia. Ide o ortodóxnu cirkev (pravoslávnu),  katolícku cirkev, Bechtašskú cirkev a sunitský Islam. Albánsko, počas totalitnej  vlády  Envera Hodžu zakazovalo akékoľvek náboženstvo,  preto je pochopiteľné, že prevažne islamské Albánsko sa  snaží žiť  v náboženskej tolerancii aj  presadzovať ju v každodennom živote.

Matka Tereza v Albánsku

V Tirane  nás potešilo druhé najväčšie námestie pomenované podľa Matky Terezy, kde sú koncentrované viaceré univerzity. Socha Matky Terezy tam však nie je. Tá sa nachádza  pred novo vybudovanou katedrálou Sv. Pavla, neďaleko Skanderberg  námestia.  Tabuľka pod sochou  hovorí o 100 výročí narodenia Matky Terezy.  Pri tejto príležitosti boli slávnosti v Tirane a hlavne v katedrále Matky Terezy v meste Vau i Dejes vzdialenom 80 km od Tirany, v blízkosti Škodry.  Je pravda, že Matka Tereza ( vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu) prežila celý život mimo Albánska. Ku tejto krajine ju viaže pôvod jej rodičov, ona sama sa narodila na území súčasného Severného Macedónska v Skopje, kde možno navštíviť aj jej múzeum. Matka Tereza začala zakladať domovy  pre chudobných  v Kalkate a vo viacerých  mestách v Indii, neskôr  v ďalších krajinách, kde postupne založila  mníšské rády a vyše 600 domov pre chudobných.  V roku 1979, kedy otvorila dom pre chudobných v prvej „komunistickej krajine“ v Chorvátsku, Matka Tereza získala Nobelovu cenu. Kongregácia  v Kalkate, ktorú Matka Tereza viedla,  po pätnásťročnom pôsobení   už disponovala dokonca pápežským právom. To jej  udelil pápež Ján Pavol II.   v roku 1965.  7 rokov po  úmrtí Matky Terezy  ju Vatikán  vyhlásil za blahoslavenú a v roku 2013 za svätú.

Matku Terezu  si  privlastňujú Macedónci, Kosovčania, Albánci a aj Indovia v Kalkate.  Albánci tvrdia, že sú hrdí na  Matku Terezu a dokonca Albánska akadémia vied upozorňuje na  slová, ktoré údajne   počas prijímania Nobelovej ceny   vyhlásila: „ Moja krv je albánska, som občianka Indie a moje srdce patrí Ježišovi Kristovi“. Tiež je  pravda, že v Albánsku múzeum Matky Terezy zatiaľ nie je a tak aspoň jej socha   má miesto v centre hlavného mesta,  existuje námestie v Tirane  a katedrála vo Vau i Dejes.

Bola Matka Tereza v Albánsku?

Podľa  oficiálnych dostupných údajov áno. Prvý krát sa dostala do Albánska v roku 1989, kedy prišla zaplatiť poplatky za hroby matky a sestry. Tie sú pochované v Tirane.  Neskôr pricestovala  viackrát, v roku 1993 dokonca s pápežom  Jánom Pavlom II.  Svoju misiu v Albánsku začala v roku 1991, kedy požiadala o albánsky pas.

Matka Tereza a cestovatelia

Osobnosť Matky Terezy  ako dôvod pre cestu do Albánska zatiaľ v cestovnom ruchu veľmi necítiť.  Filatelisti sú na tom lepšie, Albánsko vydalo v roku 2016 sériu známok na počesť Matky Terezy.

(pokračovanie asociácia 2 a ďalšie)

Foto: autorka