Je pravda, že v každej krajine majú obdobie, kedy riešia problém štátneho manažmentu cestovného ruchu a možnosti spolupráce so súkromným sektorom. Ministerstvo cestovného ruchu v SR. Ide o politickú ekonomickú alebo skutočne „cestovno-ruchársku“ tému?
Niekoľko príkladov
Česi si riadia cestovný ruch na Ministerstve pre miestny rozvoj a majú zriadenú príspevkovú marketingovú inštitúciu Českú centrálu pre cestovný ruch – „Czech tourism“, Táto pôsobí na vybraných najdôležitejších trhoch v zahraničí a marketingovo podporuje cestovný ruch aj v jednotlivých regiónoch v ČR. Česi momentálne hľadajú efektívnejší model pre marketingové aktivity na zahraničných trhoch.
Rakúšania riešia najdôležitejšie strategické otázky na ministerstve udržateľnosti a cestovného ruchu, kde cestovný ruch spolunažíva so životným prostredím, poľnohospodárstvom, lesníctvom, vodným hospodárstvom, energetikou a baníctvom a regionálnym rozvojom vrátane štrukturálnych fondov.
Najnovší koncepčný dokument T-Master plan zdôrazňuje cestovný ruch ako hodnotu pre budúce generácie. Strategický pohľad prezentuje aj na rozvoj zamestnanosti podľa jednotlivých sektorov v cestovnom ruchu a v službách, ktoré súvisia s CR. Veľkú váhu aj zodpovednosť má však samostatná marketingová inštitúcia Oesterreich Werbung, ktorá predstavuje prepojenie spolupráce súkromného a verejného sektora na úrovni Rakúska a jednotlivých spolkových republík. Na úrovni štátu veľmi precízne zacieľujú jednotlivé zahraničné trhy s konkrétnou tematickou ponukou.
Chorváti vystriedali niekoľko ministerstiev ( námornej dopravy, kultúry a pod. ) až nakoniec sa vrátili ku pôvodnému samostatnému ministerstvu cestovného ruchu. Z rozpočtovej kapitoly ministerstva financujú marketingovú inštitúciu Hrvatska turistička zajednica – Chorvátske turistické združenie, ktoré pôsobí vo vybraných krajinách najdôležitejších zahraničných trhov a pôsobí aj doma, na regionálnej aj lokálnej úrovni v Chorvátsku.
Turci, kde administratívny autoritatívny prístup je dôležitý majú priamo na ministerstve cestovného ruchu a kultúry sekciu marketingovej podpory predaja“ . Preto ani neprekvapuje, že v základnom strategickom dokumente sa venujú z vrcholnej úrovne podrobne konkrétnym marketingovým témam. Aj keď je pravda, že sú v procese zriaďovania tzv. výborov na úrovni štátu, regiónov a miest, kde sa predpokladá určitá marketingová aktivita tiež. Pre potreby tureckého cestovného ruchu si vyčlenili 1% z celkových príjmov z cestovného ruchu.
Na Slovensku pôsobí sekcia cestovného ruchu na ministerstve dopravy a výstavby. Pracuje v rámci troch odborov s kompetenciou pre medzinárodné vzťahy a propagáciu, destinačný manažment a štátnu politiku cestovného ruchu. Do roku 2020 je vypracovaná Stratégia rozvoja cestovného ruchu. Zákon o podpore cestovného ruchu priniesol systém finančnej podpory. Ide o dotáciu zo štátneho rozpočtu pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých končinách republiky prostredníctvom oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tieto pôsobia ako destinačné marketingové jednotky a v niektorých prípadoch aj manažérske jednotky. V súčasnosti možno hovoriť aj potrebe zracionalizovať systém týchto organizácií, ale na druhej strane dobre, že začala fungovať spolupráca aj so súkromným sektorom priamo tam, kde sa ponuka cestovného ruchu tvorí. Výsledky vo vybraných konkrétnych destináciách sú tu. Doterajšie ministerstvo dopravy a výstavby vytvorilo podmienky pre sociálny cestovný ruch formou rekreačných poukazov. Určite po prvom roku existencie ich treba vyhodnotiť z pohľadu občanov – spotrebiteľov aj z pohľadu zamestnávateľov. Zníženie DPH v ubytovacích službách je ďalší nástroj, ktorý bude tiež potrebné analyzovať z aspektu vplyvov na cenotvorbu a spotrebu. Zrušenie Slovenskej agentúry cestovného ruchu zatiaľ neprinieslo nové riešenia pre potreby marketingu cestovného ruchu.
SR – ministerstvo cestovného ruchu?
Možno skôr stojí otázka, čo chceme v cestovnom ruchu dosiahnuť. Ide nám o príjmy ? Ide nám o zamestnanosť? Chceme aby naši ľudia viac podnikali v oblasti cestovného ruchu a tak si zvyšovali životnú úroveň? Chceme vytvoriť vhodnejšie podmienky pre malé a stredné podniky? Trápi nás kvalita služieb? Ide nám o rozvoj domáceho cestovného ruchu vrátane podpory sociálneho cestovného ruchu? Chceme tak ako Rakúšania presadzovať cestovný ruch ako hodnotu pre budúce generácie?
Až potom prichádza ďalšia otázka v súvislosti s organizáciou ministerstva: chceme ministerstvo ako inštitúciu, ktorá by strategicky a koncepčne na najvyššej úrovni štátnej správy koordinovala všetko čo sme naznačili a vďaka možno zvýšenému rozpočtu by navrhla a uviedla do života efektívny model marketingovej podpory? Do akej miery by bola reálna táto vízia?
Pani Višňovcová
V dávnej minulosti (socialistickej) existoval vládny výbor pre cestovný ruch. Pamätníci, ktorí hovorili o vládnom výbore, sem tam spomenuli aj okresné správy cestovného ruchu, ktoré v tom období relatívne fungovali. Vždy však povedali – pani Višňovcová. Osobnosť, ktorá vedela diplomaticky (a možno aj nediplomaticky) presadzovať to, čo vo vtedajších podmienkach bolo pre cestovný ruch na Slovensku možné a prospešné. Áno bola iná doba, iné podmienky. Čo by povedala pani Višňovcová dnes?