Úplne jednoducho na nerovnom chodníku. Po krátkom čase boleli obe ruky. Otočiť kľúč a naštartovať auto? To bol len neúspešný pokus. Už neposlúchali ani prsty. Dobre, na pohotovosť sa dá dostať aj inak. Čakať, až večer priletí rodina, nebol múdry nápad. Blondínka v letných sivých kvetovaných šatách a bielom krátkom kožúšku prekročila ťažkými čiernymi čižmami moju na zem spadnutú čiapku. Venovala mi len pohŕdavý pohľad. Asi bola mysľou na vianočnom posedení, z ktorého sa vracala osamotená so svojou vnútornou zlobou.
Pohotovosť v Ružinove na moje neskúsené prekvapenie fungovala celkom ústretovo. Rýchly presun na röntgen. V čakárni vedľa mňa sediaci mladý človek bez vyzvania pomohol s vecami. Nižší röntgenista na č. 168 asi obľubuje jedinú polohu prístroja a tak vyžadoval ruky vztýčiť do výšky nad hlavu počas celého snímkovania. Asi nepozná pojem asertivita a možno ani svoju prácu. Na rozdiel od neho, počas kontroly o 4 dni neskôr, jeho kolega ma netrápil a zmenil röntgenovú tabuľu do vodorovnej polohy, ktorá pripomínala stolík. Snímkovanie bez bolesti. Na lekára MUDr. Koreca som mala šťastie aj pri kontrole. V kolotoči práce s ubolenými ľuďmi pôsobil na mňa a zrejme na všetkých pacientov, pokojne a úprimne ľudsky.
V predvianočnom a koncoročnom zhone som sa nútene zastavila. Počas niekoľkých hodín som mala možnosť uvažovať o želaniach a formulkách, ktoré si v stovkách mailov a SMS posielame. Pochopila som, že netreba posielať. Stačí keď budeme k sebe vzájomne dobrí.