nova

Vždy ma poteší, keď počas môjho cestovania v cudzine počujem slovenčinu.  Možno  je to pozostatok z minulosti, možno  príchuť romantiky.     Tri momentky z ostatných 3 týždňov.

1.       V španielskej Andalúzii, v stredisku Torremolinos  (v blízkosti Malagy)  sa pri obchodíkoch so suvenírmi vždy moce plno ľudí. Slovenská rodinka si ich prezerá. Dievčatká si vyberajú  náramok, mamina pomôže i poradí. Otec si uvedomuje, že jeho zlatíčka sú v presile a proti trom ženám ťažko.  S pokojným, dovolenkovým výrazom tváre náramky automaticky kúpi.  

2.       Na letisku vo Viedni,  vo vstupnom tuneli do lietadla,  stojíme  nezvyčajne  dlho.  Možno 60 ľudí.  Väčšina z nich  si čakanie kráti tichým rozhovorom.  Najviac však počuť výrazné hlasy štyroch mužov s typickým akcentom. Ich rozhovor chtiac, nechtiac všetci musia počúvať. Tak sme sa dozvedeli, že letia do Orlanda, kto z nich bol už na Bali a ako  sa dostali ku ich objavu „O3“. Celý rozhovor bol pretkávaný šťavnatými výrazmi, ktoré  snáď  „inojazyční“ cestujúci  nerozumeli. 

3.       V hoteli Excelsior v chorvátskej Opatiji – Lovrane boli v ponuke plodov mora  aj mušle.  V prípade, že si každý hosť vezme na predjedlo 4-5 kúskov, stačilo by   pre 20 – 30 hostí.   Muž so svojou rodinkou sa rozhodol, že si pochutnajú hlavne  oni. Celú misu presypal do dvoch hlbokých tanierov na špagety a s výrazom tváre víťaza ich odniesol ku svojmu stolu.  Kuchár pri pulte zostal v šoku, ale  o 15 minút priniesli novú dávku, zjavne narýchlo pripravených mušlí.  Neďaleko sediaca skupina Japoncov si tento originálny počin hosťa s pobavením filmovala. Náš hrdina mal šiltovku aj tričko s anglickou vlajkou. Japonci nevedeli, že  rozprával po slovensky.