V čase môjho študentského života som pôsobila aj ako sprievodkyňa cestovného ruchu. Silvester vo Vysokých Tatrách, mala som na starosti 3 autobusy z bývalej Juhoslávie. Každý z inej republiky vtedajšej federácie (v súčasnosti už samostatné štáty). Všetky tri skupiny ubytované v jednom hoteli. Trochu som mala obavy z nespokojnosti z dôvodu bazéna, bol to skutočne maličký bazénik (podľa môjho názoru skôr vhodný ku saune a nie bazén na plávanie).
Moje obavy však boli zbytočné. Z každého autobusu prišiel za mnou ich sprievodca, s úplne inou požiadavkou. Želali si, aby ich skupina nebola v spoločnej sále s ďalšími. Oficiálny dôvod bol spev národných piesní. Nuž v hoteli bola veľká sála pre 150 osôb, ťažko počas jedného poobedia prestavať hotel. Menšie sály v iných hoteloch boli obsadené, Tatry praskali vo švíkoch.
Nakoniec po veľkých debatách zástupcov skupín, vedenia hotela a mojej maličkosti sme dospeli k rozumnému záveru, že budú v jednej sále, v priestoroch rozdelených zeleňou a komunikáciu budem zabezpečovať ja.
Večera bola výborná, nápojov dostatok, v prestávkach medzi živou hudbou sa skupiny striedali v speve podľa abecedného poradia, Všetko ok. Novoročný vinš som predniesla podľa dohody ja. A potom začal ten nezabudnuteľný moment. Všetci vstali od stolov postavili sa do zástupov tak ako hokejisti po zápase. Podávali si vzájomne ruky so želaním „da nema rata“ (aby nebola vojna).
Vtedy sme si my „hostitelia“ uvedomili, že sa niečo deje o čom sme my ešte nevedeli a nemali sme predstavu. V nasledujúcom roku začala na území bývalej Juhoslávie vojna.
História – treba zabudnúť, všetky tri původne federálne republiky sú samostatné štáty , vzájomne komunikujú ….. srdce si niekedy pamätá.
...a aj takt bolo ra-ta-ta-ta... Zaujímavé, 95... ...
Celá debata | RSS tejto debaty