nova

V čase môjho študentského života som pôsobila aj ako sprievodkyňa cestovného ruchu. Silvester vo Vysokých Tatrách, mala som na starosti 3 autobusy z bývalej Juhoslávie. Každý z inej republiky  vtedajšej federácie (v súčasnosti už  samostatné štáty).  Všetky tri skupiny ubytované v jednom hoteli.  Trochu som mala obavy z  nespokojnosti z dôvodu bazéna,  bol to skutočne maličký bazénik (podľa môjho názoru  skôr  vhodný ku saune a nie bazén na plávanie).

Moje obavy však boli zbytočné. Z každého autobusu prišiel za mnou ich sprievodca, s úplne inou  požiadavkou. Želali si, aby ich skupina nebola v spoločnej sále s ďalšími.  Oficiálny  dôvod bol spev národných piesní.  Nuž v hoteli bola veľká sála pre 150 osôb, ťažko  počas jedného poobedia prestavať  hotel. Menšie sály   v iných hoteloch boli obsadené, Tatry praskali vo švíkoch.

Nakoniec   po veľkých debatách  zástupcov skupín, vedenia hotela a mojej maličkosti sme dospeli k rozumnému záveru, že budú v jednej sále,  v  priestoroch rozdelených zeleňou a komunikáciu budem zabezpečovať ja.

Večera bola výborná, nápojov dostatok, v prestávkach medzi živou hudbou sa skupiny  striedali v speve podľa abecedného poradia, Všetko ok.   Novoročný vinš som predniesla  podľa dohody ja. A potom začal ten nezabudnuteľný moment. Všetci vstali od stolov postavili sa do  zástupov tak ako hokejisti po zápase. Podávali si vzájomne ruky so želaním „da nema rata“ (aby nebola vojna).

Vtedy sme si  my „hostitelia“  uvedomili,  že  sa niečo deje o čom sme my ešte nevedeli a nemali sme predstavu. V nasledujúcom roku začala na území bývalej Juhoslávie vojna.

História –  treba zabudnúť,  všetky tri  původne federálne republiky sú samostatné štáty , vzájomne komunikujú ….. srdce si  niekedy pamätá.