Do tureckého Izmiru som priletela popoludní. Medzinárodný termínál si žije pokojnejším životom ako v predchádzajúcich letných sezónach. V porovnaní s minulým mesiacom však možno vidieť určite vyšší počet letov z Fíinska, Anglicka, Nemecka či Írska. Cesta letiskovým autobusom do mesta je rýchla vďaka perfektne vybudovaným objazdom trojmilinónového veľkomesta. Obchodné centrá lákajú na nákupy cez veľkoplošné obrazovky, kde sa strieda reklama na známe značky s politickými informáciami. Kurz tureckej líry za EUR sa drží na 3,1 za EUR. V minulosti malo skoro každé auto na zadnom skle nálepku s podpisom ich „otca krajiny“. Neviem, možno zle pozerám, ale už ich veľmi nevidno. V podvečerných hodinách cesta von z mesta ukázala, že aj päťprúdový diaľničný ťah si vyžaduje dávku trpezlivosti vodičov. Tak ako to býva aj v iných krajinách, asi 60 km za mestom sa počet áut dostal do normálu. Diaľnica vybudovaná z Izmiru prakticky až do Antalyie bola v pohode. Samozrejme tie stovky kilometrov diaľničných ťahov ročne, ktoré Turci budujú v rýchlom tempe, majú trochu iné parametre. Menej tunelov a viaduktov, cesta viacej lemuje reliéf. Kopcovitá, hornatá krajina je pre pohľad turistu pekná, pre vodiča to znamená stúpania a klesania. Šírka vozovky je po celej trase štandardná, žiadne „racionálne stiesnené“ úseky typu Bratislava-Trnava nie sú.
Zastavujem pri Dalyane. Chcem sa pozrieť na environmentálne chránenú pláž Iztuzu, cieľ dlhonosých korytnačiek Kareta Kareta. V prístave je ráno pripravených viac ako 200 lodiičiek, ktoré čakajú na turistov. O desiatej hodine prichádzajú prvé autobusy so skupinami, ktoré priviezli do Turecka zahraničné cestovné kancelárie. Ich počet je však výrazne nižší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Kapitáni poctivo čakajú na individuálnych domácich turistov. Potenciál domácich je veľký, veď v Turecku žije cca 80 miliónov ľudí. Ekonomická situácia je dobrá, domáci majú relatívne dostatok peňazí na cestovanie aj na dovolenky. Je otázka, či sa dovolenkovanie stane životným štýlom v masovom rozmere, alebo len určitej časti obyvateľstva ako tomu bolo doteraz. Organizátori cestovného ruchu momentálne nevedia, či si majú zvyknúť na súčasný nový stav, alebo ide len o tohtoročnú špecifickú sezónu. Pokiaľ v ostatných rokoch im do letnej sezóny zasahoval ramadán, na túto situáciu boli pripravení. Zahraniční klienti žiaden pôst ani obmedzenia nepocítili v hoteloch, aquaparkoch či kdekoľvek v miestach koncentrácie turistov alebo v mestách. Škoda, tohtoročné politické udalosti zapôsobili silno. Ľudia nekomentujú, debatujú opatrnejšie.
More perfektné, pláže aj príroda krásna, jedlo výborné, biely jogurt nemá chybu, ochota a záujem o zákazníka veľký. Uvidíme ako rýchlo (alebo pomaly) bude turecká ponuka získavať opäť svojich zákazníkov zo zahraničia v tom počte ako v minulých úspešných rokoch.
Tak si to tam dosýtosti užite, príjemnú ...
Celá debata | RSS tejto debaty