Zaletieť na víkend do teplejších krajín je pre viacerých Slovákov príjemná zmena. Takú príležitosť sme vyskúšali v letovisku Eilat. To sa nachádza na izraelskom území, odkiaľ voľným okom možno dovidieť do Jordánska aj čiastočne aj do Egypta.
Na viacerých miestach sú tabule s heslami o mieri a mierovej ceste. Náš pobyt sme prežili v pokoji, ale je zrejmé, že bezpečnostné opatrenia na každom kroku sú stále potrebné. Veľa otázok a kontroly sú bežné nielen na letisku, v dopravných prostriedkoch aj v obchodoch, či pri vstupe do reštaurácie. Geograficky blízky Egypt je možné navštíviť. Treba však zaplatiť poplatky za výstup a opätovný vstup do Izraela a samozrejme víza do Egypta. Treba počítať aj s časom, ktorý si vyžadujú nesmierne precízne kontroly. Pri ceste do Jordánska je systém podobný. Je však pravda, že cez jordánsku hranicu ide o cestovanie obojsmerné. Turisti z Eilatu chcú vidieť v Jordánsku svetoznámu starobylú Petru. Naopak bohatšia vrstva Jordáncov prichádza na dovolenku do izraelského Eilatu.
Eliat má tri letiská. Jedno priam v centre mesta. Aj z tohto neduhu sa snažia hotelieri urobiť atrakciu a tak sa pýtajú, či chcete výhľad smerom na pristávanie alebo vzlietnutie lietadiel.
Kto prichádza do Eilatu
V Eilate podobne ako v Tel Avive je ruština bežný dorozumievací jazyk. Zodpovedajú tomu aj počty ruskej klientely, ktorá nemá problémy s vysokými cenami. V pohode zaplatia sedemsto šekelov (350 USD) za fľašu vína, či 150 šekelov (75 USD) za kvalitnú rybu. Ich nákupy v predražených značkových obchodoch prinášajú obchodníkom v Eilate dostatočný zisk. Samozrejme nielen ruština je dorozumievací jazyk. Francúzština, či angličtina popri domácej hebrejčine zaznieva nielen v reštauráciách a na pláži, ale aj v taxíkoch, v akváriu či počas fontánovej šou. Do Eiletu radi chodia na dovolenku Židia z celého sveta.
Kvalita a cena
Tí čo sa rozhodli len pre pobyt na území Izraela v Eilate zaplatia za hotel nepomerne viac v porovnaní so susednými destináciami. V konečnom dôsledku však kvalita služieb tomu aj zodpovedá a je tiež na vysokej úrovni. Kvalitné suroviny v reštaurácii, čistota a starostlivosť o hosťa v celom komplexe hotela, snaha personálu nájsť vždy určitú možnosť ako uspokojiť hosťa a nepovedať slovo nie, nedá sa. Príjemne pôsobí ochota personálu komunikovať vo Vašom jazyku. Recepčná síce uznala, že počas celého predchádzajúceho roka prišli zo Slovenska do ich hotela len dve osoby, ale bolo vidno, že ju tešilo rozprávať po slovensky.
Eilat – turistické celoročné letovisko
Starostlivosť mesta o turistu je zjavná. WIFI príjem na území celého mesta vrátane pláže. Verejná doprava za symbolické ceny. Cyklotrasy prevažne využívajú pohodlnejší elektro-bicyklisti. Upravené mestské pláže so sieťami proti žralokom, ukážková palmová výsadba, umelý trávnik pod slnečníkmi s lehátkami, bezplatné sprchy, bezplatný šampón pri sprche so zabezpečenou kanalizáciou, bezplatná pitná voda na pláži. Táto voda nie je veľmi chutná, predsa trocha cítiť, že sa jedná o „odslanenú“ morskú vodu. Komu sa nepozdáva, tak si kúpi pramenitú vodu vo fľaši, naplnenú v Izraeli ( 9 šekelov) alebo v Jordánsku (7 šekelov). Ponuka vína a alkoholu je široká. Výhodnejšie je objednať si a kultúrne vypiť tieto nápoje v podniku ako kupovať fľašu v obchode. V reštauráciách, ktoré navštevujú hlavne domáci, sú ceny výrazne nižšie. Väčšina jedál lokálnej gastronómie je často pripravená kóšer aj vo fast-foodoch. Ortodoxnych domácich obyvateľov je v Eilate určite výrazne menej ako v Jeruzaleme, alebo v Tel Avive. Je však pravda, že aj mladí moderní Židia si radšej pochutia na jedlách tradičnej gastronómie.
Emócie
Všetci jedia s chuťou a naberajú si často viac ako zvládnu skonzumovať. Tento jav nám ozrejmil pán Benjamin. Podľa jeho vysvetlenia dostatok a blahobyt jedla súvisí ešte s históriou koncentračných táborov, kde ľudia hladovali. Preto v Izraeli zašli do druhého extrému, aby žiaden Žid nemal pocit hladu alebo nedostatku jedla. Zaujal nás aj príbeh o kolotočoch. V Eilate ich je veru dostatok. Miestni ľudia, bez rozdielu veku – mladí alebo starší – sa radujú z tejto zábavky neskutočne. Kolotoče zaviedli v povojnovom období, v čase, keď ľudia mali v sebe strach a nepoznali úsmev. Práve emócie na kolotoči dokázali vyčariť úsmev na tvári. (pokračovanie)
Foto: autorka blogu
Mestská pláž, pohľad na jordánsku Agabu, „mierová tabuľa“, elektro-bicykle,
Celá debata | RSS tejto debaty