nova

Pri pojme Albánsko som mala v predstave Jadran, prírodu, bunkre z obdobia Hodžu a pekné  jazero na hranici s Macedónskom.  Ten kto pricestujte do  krajiny má  možnosť uvidieť toho viac a zážitky budú nielen o dobrej káve. Káva za 30 centov  v Európe nemá konkurenciu.

Albánsko   patrí ku destináciám, kde sa cestovný ruch rozvíja.  Treba však povedať, že  pre Angličanov, Nemcov,  Poliakov, Slovincov aj Čechov  to nie je neznáma krajina.  Z celkového počtu viac ako necelých 5  miliónov zahraničných turistov,  do Albánska prišlo v r. 2015 necelých   12 tisíc Slovákov,   a do 9 tisíc osôb so slovenským pasom  navštívilo túto krajinu v roku 2016.  Nie je to veľa, ale v porovnaní s rokom 2013 ide o enormný  nárast.

Albánsko má príjmy z cestovného ruchu 1,5 mld EUR, čo je v porovnaní so Slovenskom o pol miliardy menej.  Krajina, ktorá len začína riešiť cestovný ruch ako dôležitý   „priemysel“ si začala počínať celkom dobre.   Tvorba pracovných miest je dôležitá, v Albánsku pracuje v cestovnom ruchu 7,7% z celkového počtu zamestnaných ľudí.  Štát  priamo podporuje cestovný ruch aj tým, že znížil DPH na ubytovacie služby z 20% na 6%!!!!

Doprava

Doprava v súčasnosti je bezproblémová vo vzduchu, po vode aj po zemi.  Zatiaľ jediné letisko v Tirane  je vzdialené od centra mesta cca 40 km.   Rozloha Albánska nie je veľká ( Slovensko je 1,7x väčšie)  dostupnosť letiska je  po ceste nenáročná aj do jednotlivých  letných  stredísk. Výstavba ciest sa rozvíja rýchlejším tempom ako u nás.

Trajekty a lode sa počas letnej sezóny pravidelne  plavia  z Talianska (Terst, Ancona, Bari, Brindisi), zo slovinského Koperu   aj  z Grécka (Korfu, Patras).

V prípade cesty autom je vhodnejšia trasa  cez Čiernu Horu.  Tam sa ponúka pútavá poznávacia  jazda okolo cezhraničného Skhoderského   (Škadarského ) jazera a cez horské masívy Jezercë.  Cesta cez Kosovo  môže spôsobiť  problémy, ktoré vyplývajú z pečiatky v pase.  Cesta cez Macedónsko je tiež  o zaujímavom poznávacom cestovaní.  Aj keď ide o dlhšiu a tým pre vodiča namáhavejšiu cestu,   trasa okolo jazera Ohrid, na macedónsko-albánskej hranici,  stojí za to.

Albánčina je pre nás dosť ťažký jazyk.  Dorozumievací jazyk je často taliančina,  v južnej časti  gréčtina, v hotelových komplexoch je bezproblémová angličtina.

Čo zaujíma  zahraničných turistov v Albánsku?

• Pláže pri Jadranskom a Iónskom morii
• Historické mestá
• Panenská príroda, hory a možnosti trekkingu
• Zvyky a ľudová kultúra
• Náboženský a pútnický CR

More, kúpanie

Albánsko  ponúka možnosti dovolenky na pobreží Jadranu aj Iónskeho mora.  Jadran je  „ľudovejší“ s nižšími cenami,  albánske pobrežie pri Iónskom mori ponúka ubytovacie zariadenia na vyššej úrovni. Kúpanie na albánskych  plážach  prináša  pocit   čistoty prírody a mora.   Ćlenité pobrežie vytvára zálivy, kde Albánci  postupne budujú dovolenkové rezorty.  Zálivy  Durrès, Vlora, či Kakome sú v ponuke cestovných kancelárií.

Zaujímavá je možnosť  dovolenky na ostrovoch (napr.  SAZAN,  KSAMIL a i.) ktoré boli v čase socializmu uzatvorené.  Životom „nepoškvrnené“   ostrovy sú momentálne  mimoriadne lákavé  pre turistov, ktorí chcú prežiť dovolenku v nepoznanom a relatívne necivilizovanom prostredí.

Otázkou času je možnosť jachtingu.  V súčasnosti  funguje  jediná marína, ale Albánsko plánuje vybudovať 40 nových marín.

Na pobreží odporúčam  vyberať si vyššiu úroveň hotelov.  Ubytovanie v penziónoch možno porovnať s podmienkami v bulharských ubytovacích zariadeniach.  V každom prípade je cena adekvátna úrovni.

História, kultúra, mestá

Antické mesto BUTRINT (juhozápad krajiny),  zaradené do zoznamu UNESCO je pokladom ilyrskej, gréckej, rímskej a byzantskej civilizácie. Svoju históriu píše od 2412 rokov. Nachádza  sa v prostrední národného parku, čo umocňuje atraktívnosť tejto lokality. 80 tisíc návštevníkov v minulom roku podporili aj zahraniční návštevníci, z neďalekého gréckeho ostrova Korfu, ktorý je dostupný lodnou dopravou.

Gjirokastër je miesto, kde je možné vypočuť si typický albánsku izo-polyfóniu. Je to zvláštna hudba, tvoria ju dve sólové časti  melódia a zborový  „dron“.  Originalitu  tejto hudby ocenilo aj UNESCO.  Pre naše ucho je tento druh hudby  po dlhšej dobe možno únavný.  Ale ide o unikátne prepojenie melódie a zvuku a asi treba túto hudbu aj pochopiť.

BERAT (centrálna časť)  je  mesto atraktívne už na prvý pohľad. Citadela na kopci,  osem stredovekých kláštorov  s výzdobou majstra Onufri, blízkosť národného parku Tomori a kańony s riekou Osomi vytvárajú skladačku  zážitkov.

Pútnicky CR

Kresťanstvo sa na území súčasného Albánska datuje už od doby putovania apoštola sv. Pavla. Katolícki veriaci   z Poľska, Španielska, Talianska i susedných krajín  prichádzajú do Albánska vždy začiatkom leta,  13. Júna.  Putovanie   jedného milióna veriacich smeruje do komplexu kostolov Sv. Antonia v Durrës (blízko prístavu na pobreží Jadranského mora).    Ich história sa vzťahuje ku obdobiu cisára Trajana (98-117 n.l.), kedy biskup Antonio v  Durrës   prichýlil utečencov z Ríma.

Albánsko aj keď nie  priamo,  prezentuje Matku Terezu,.  V Albánsku  sa síce nenarodila, ale bola albánskej národnosti.

Náboženstvá

Blízkosť rôznych kultúr vytvára z Albánska krajinu, kde sa možno stretnúť s náboženstvami muslimov, ortodóxnych vereiacich aj katolíkov.  V cestovnom ruchu sa   Albánci   snažia náboženstvo využívať ako prejav interkultúrnosti.  Svedčí o tom aj  štandardné  poskytovanie stravovacích a iných služieb  bez rozdielu, či religiózne sviatky sú, alebo nie.  O tom  sme sa presvedčili aj počas týchto dní pôstneho muslimského mesiaca Ramadan.