nova

Motívom návštevy Bratislavy  pre  viac  ako   23 % zahraničných turistov sú kultúrne pamiatky história a umenie.  Vyše 13 % prichádza za atmosférou a zážitkom (podľa prieskumu  EUBA/BTB).

Zážitky pozitívne

Bratislava už dokáže ponúknuť zážitok, ktorý sa vryje do pamäti a skutočne  znamená niečo výnimočné.  Galéria Danubiana je o umení,  architektúre a prekrásnej lokalite na penisule Dunaja.  Devín štandardne oslovuje históriou Veľkej Moravy, Cyrilom a Metodom a v poslednom čase aj  pôsobením Keltov. V júli sa na Devíne  chystajú aj oslavy „Keltského slnovratu“. Otvorenie horného hradu  na Devíne prináša nový pohľad na panorámu Dunaja a Moravy.  Historická expozícia odborne starostlivo pripravená je  v letných páľavách aj miestom na príjemné ochladenie.

Návšteva bunkrov v blízkosti Dunaja, plavba na rýchlolodiach,  prehliadky mesta na old-timeroch pre starších,    prehliadky mesta v kombinácii s GPS či aktívny geocaching  pre  užívateľov on-line aplikácií. To všetko už funguje.

Ćoskoro sa očakáva hit pre mladých „sky walking“ na na moste UFO vo výške kaviarne.  To bude určite dôvod, prečo mladí pricestujú do Bratislavy.

Zážitky negatívne

Do Bratislavy prichádza viac ako 33% zahraničných turistov len na niekoľko hodín. Ale aj tí si stihnú všimnúť  javy, ktoré stále hovoria  chybách v starostlivosti o prostredie,  o maličkostiach. Tie  možno zodpovední v centre mesta prehliadajú, ale návštevník  ich vníma veľmi intenzívne. Dovolím si citovať email, ktorý mi poslala pani dr. Maliariková.  V živote toho dokázala pre cestovný ruch veľa.  Stačí len spomenúť  jej nápad aj realizáciu podujatia  Deň strašidiel na Bojnickom zámku. Ako vnímala prechádzku v horúcich júnových dňoch po uliciach Bratislavy?

„12.6. som bola na prednáške v Zichiho paláci. Tam a na následnej prechádzke bolo neprehliadnuteľné nasledovné, čo ma prinútilo napísať tento mail:

1. Zichiho palác je krásna budova na prestížnom mieste, kvalitne zrenovovaná. V atriu je vkusná fontána, ALE BEZ VODY. Je to škoda. Stačil by len malý cícerok, le malý pohyb vody a dodalo by to tomu priestoru veľké čaro, pripomenulo by to zákutia v Provensálsku, v Benátkach, v Padove…. a takto by sa dalo vymenovať milión miest, kde fontány plnia úlohu poslov krásy a v teplom dni aj sviežosť.

2. Hviezdoslavovo námestie a)– áno je tam dlhý úzky bazén, ponad ktorý je vybudovaný ešte aj vtipný mostík, môže to byť ideálne miesto na fotografovanie, ALE FONTÁNA nefunguje, netryská. V bazéniku je voda, aj trochu špinavá a to, že nešli trysky, vyvoláva smutný dojem, že niečo nie je v poriadku.

3. Hviezdoslavovo námestie b)– išli sme popri bazéniku k soche Hviezdoslava, tak som očakávala, že aspoň na tomto vznešenom mieste, medzi bardom slovenskej poézie a SLOVENSKÝM národným divadlom fontána bude fungovať. Bohužiaľ, FONTÁNA NEFUNGOVALA.

4. Na záver ma úplne sklamal pohľad na fontánu na Vajanského nábreží pri osobnom prístave. Sú tam 3 vysoké valce (čalaka som, že z nich bude vytekať voda a pomaly bude stekať po valcoch v peknom bazéne s okruhliakmi, ale je to úplne suché. Navyše nerozumiem tej úprave – ako môže nejaký architekt povoliť do priestoru fontány posadiť drevenú chalúpku??? FONTÁNA BEZ VODY, na chalúpke nápis „Danubius restaurant OPEN“, šípka ktorá ukazuje hore a tam zatvorená reštaurácia. Toto je prvé a posledné, či vidia aj turisti, ktorí priplávajú po Dunaji na prehliadku Bratislavy. To, že je budova prístaviska akási špinavá a zanedbaná, to už ani nepíšem. Pamätám si, keď to bolo nové, chodili sme ako študentky z FF UK do tej budovy na poschodie na džús a cítili sme sa tam ako v americkom filme. Bolo to nové, moderné, čisté. Treba ten objekt zušľachtiť, je na mimoriadne dôležitom mieste.
6. Ventúrska ulica, budova Academia Istropolitana – ako sa uvádza na internete „Patrí medzi sedmičku najvýznamnejších bratislavských pamiatok“,  teda určite sa pred budovou pristavia aj Slováci a aj skupiny, návštevníkov, ktorých sprevádzajú profesionálni sprievodcovia ALE, pohľad z ulice niečo veľmi ruší. V budove je vnútorný dvor, vo dvore pekné majestátne lipy a pod nimi dva IMPOZANTNÉ KONTAJNERY NA SMETI postavené presne tak, že pritiahnu pohľad ľudí, korzujúcich po Ventúrskej a samozrejme aj tých, ktorí si čítajú pamätnú tabuľu pri vchode. Nemohli sme veriť vlastným očiam. Vošli sme do dvora, staromestská atmosféra, pohľad na vežu Dómu sv. Martina, ale tie kontajnery, to škriabe oči. To sa v celej budove nenájde na ne priestor, aby boli ukryté? Moja sestra utrúsila: „Lipy – symbol Slovanov, kontajnery – symbol Slovákov“. Na tej prechádzke to sedelo, už to tak začína vyzerať

Pozn.autorky:  citácia e-mailu je so súhlasom pisateľky p. Maliarikovej.