nova

Kresťanstvo u nás a v Gruzínsku

Viaceré zdroje uvádzajú, že kresťanstvo  čiastočne existovalo   na území  južného Slovenska ( hlavne v obci Iža)  už  v 4. – 6. Storočí n.l.  Išlo o rímske obyvateľstvo, ktoré sa sem dostalo v súvislosti  s vojenskou pevnosťou, ktorá slúžila na ochranu  hraníc rímskeho impéria “ limes Romanus”.

Pravda však je, že až v roku 828 bol za vlády kniežaťa Pribinu vysvätený prvý kostol v Nitre a že knieža Rastislav požiadal o zriadenie biskupstva. Až v roku 863 prichádzajú  Cyril a Metod. na naše územie (863) s cieľom  šíriť  kresťanstvo  a vytvorili preklad liturgických a biblických textov do staroslovienčiny. Slovensko je štatisticky považovaná za kresťanskú krajinu a podľa najnovších prieskumov až 84 % obyvateľov je veriacich.

Gruzínsko je kresťanská krajina tiež.  Podľa oficiálnych štatistík, ortodóxne – oficiálne – náboženstvo vyznáva  viac ako 83 % obyvateľstva. Ďalšie náboženstva  (islam – 10,7%, arménsko apoštolské –  2,9% a iné  náboženstvá  v rozsahu 1,2% tvoria katolíci, protestanti, židia, svedkovia Jehovovi, Yazidi). Len 0,5 % obyvateľov  Gruzínska je bez vyznania.

Tradícia kresťanstva sa v Gruzínsku datuje do 4. Storočia nášho letopočtu.  Aj na území súčasného Gruzínska možno hovoriť o vyslancoch, ktorí šírili kresťanskú vieru. V zmysle učenia Sv. Nino z Kapadocie bolo kresťanstvo vyhlásené ako oficiálne náboženstvo vo východnom Gruzínsku.  Návšteva biskupa Pitiunta v roku 325  na koncile v Nicea  povrdila zaradenie gruzínska do kresťanského sveta. (pozn. autorky Pitiunt, podľa neho je pomenovaná lokalita letoviska Picunda, Nicea je lokalita na území súčasného mesta Iznik v Turecku.) Sakrálne historicky a umelecky významné pamiatky datujú svoj vznik   v období  už od  6. Storočia n.l.  V súčasnosti pôsobí v Gruzínsku samostatná Gruzínska apoštolská pravoslávna cirkev.

Kresťanské pamiatky v Gruzínsku

Pamiatky sa nachádzajú na celom území Gruzínska.   Samozrejme ide o hlavné mesto Tbilisi, komplex  chrámov v Mtskheta a  pod úpätím Veľkého Kaukazu Mtskheta – Mtianeti, ktoré sú zaradené do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Ďalšie chrány sa nachádzajú  v najhornajtešom  obývanom regióne Svaneti. Chrámy  nájdeme vo východnej časti krajiny Shida KArtli, a Kvemo Kartli a Kakheti, stredoveké chrámy v najstaršej južnej časti GruzínskaSamtskhe-Javakheti, v západnej časti Gruzínska Imereti,  v druhom najväčšom meste Gruzínska v Kutaisi a tiež   pri pobreží Čierneho mora  v oblasti  Guria.

Gruzínske pamiatky, ktoré navštevujú  turisti z celého sveta

V Mtsketa možno navštíviť komplex  piatich pamiatkových objektov, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V najnavštevovanejšom chráme Svetischoveli z 11. storočia sme mali štastie, pop práve dával požehnanie prichodivším návštevníkom. V tejto najväčšej stavbe, patriarchálnej katedrále 12 apoštolov sa údajne nachádza rúcho Ježiša Krista. Ide o najvýznamnejšiu relikviu na území Gruzínska, ktorú priniesli židia ( miestny žid Elozi)  z Jeruzalema.  História pôvodného chrámu sa  datuje  oveľa skôr, do  obdobia 4. Storočia, kedy bol plášť Ježiša uložený do dreveného kostolíka.

Miesto, kde sa nachádza chrám Svetischoveli  sa stalo významnou turistickou destináciou. Celú katedrálu za hradbou obkolesujú uličky so suvenírmi, obrázkami miestnych umelcov a reštauráciami. K dispozícii  sú elektromobily a taxíky.   Všetko pre turistov, ale zatiaľ s mierou, ktorú limituje kresťanský motív návštevy chrámu.  7 km na východ od Svetischoveli,  na nevysokom kopci je kláštor sv. Kríža (Jvari) s výhľadom na mesto a na sútok riek Aragvi a Mtkvari. Symbol kláštora, drevený kríž má svoju legendu, ktorá sa tiež spája s prijatím kresťanstva. V r. 330 n.l.  možno konštatovať kresťanstvo na území celého Kaukazu.  Kamenný kláštor  Jvari bol postavený v 6. storočí n.l. Je príkladom architektúry Južného Kaukazu, ktorá veľmi citlivo prepojila kamennú stavbu s prostredím.   V neveľkom priestore chrámovej lode sa nachádza symbol drevený kríž.

V celom  priestore   kláštora   miestny pop striktne sleduje každého návštevníka s cieľom disciplíny a vhodného správania sa.

Foto. autorka