nova

Asociácia č. 5:  Zmrzlina

V čase môjho detstva  sme chodili na výbornú zmrzlinu do bratislavského  Prievozu. Všetci hovorili, že zmrzlinári sú Albánci.  Tento rok som si pochutnávala na zmrzline v Modre. Tam mi povedali, že pochádzajú zo Severného Macedónska, z obce  Vrapčište. Pri slove akullore sa zmrzlinár usmial.  Slovu  zmrzlina po albánsky  samozrejme rozumel.

V Albánsku sme hľadali pravú zmrzlinu. Ochutnali sme ju v špecializovanej zmrzlinárni. Bola výborná.  Treba však uznať,  že  známe európske značky zmrzliny a nanukov  vo veľkokapacitných chladničkách valcujú tú domácu, čerstvo vyrobenú podľa tradičnej receptúry. Zmrzlinu, uvarenú z mlieka  a vajíčok,   vymiešanú a zachladenú s pravými nefalšovanými prírodnými príchuťami.  Možno sa albánski zmrzlinári   roztrúsili po svete, alebo zmenili svoje povolanie.

Kto si pochutnáva na dobrotách?

Domáci majú radi zmrzlinu, ale medzi sladkosťami uprednostňujú  balkánsku  baklavu, albánsky  krémeš a tiež  sladké pochúťky   na taliansky spôsob.  Ono to súvisí aj s dopytom. Popri domácich konzumentoch, zahraniční turisti prichodivší do Albánska sú  podľa www.instat.gov.al hlavne z Kosova 1,7 mil. osôb v roku 2017, zo Severného Macedónska 671 tisíc, z Grécka 480 tisíc, Čiernej Hory 380 tis a Talianska 344 tisíc turistov.  Na albánske pomery zaujímavé počty  prichádzajú z Veľkej Británie  127 tisíc osôb aj z  Poľska 114 tisíc. Pomerne vysoké čísla z Nemecka a Švajčiarska  sú možno aj výsledkom cestovania   ľudí do svojej pôvodnej domoviny s novým pasom.

Turisti si v horúčavách radi dajú aj pivo, ktorého je dostatok aj v ponuke licencovaných   značiek a    samozrejme  domáce albánske víno alebo importované talianske vína.

Koľko peňazí  utratia  zahraniční turisti  počas pobytu v Albánsku  (vrátane ubytovania)?  Čiernohorci 105 EUR/deň, Taliani 92 EUR/deň, Kosovčania 55 EUR.  Albánci počas svojich ciest do zahraničia utratia 44 EUR/deň.

Lacné alebo drahé?

Ceny potravín  (hlavne mäsa) v obchodoch  boli porovnateľné s našimi.  Pre domáceho človeka určite ceny vysoké. Priemerná kúpna sila miestneho obyvateľstva dosahuje cca jednu tretinu tej našej.   Naopak produkty šikovných albánskych rúk (háčkované a vyšívané  veci,  konfekcia, textilné výrobky)  sú určite lacnejšie v porovnaní s cenami u nás.  Zlatníckych obchodov je u nás na Slovensku  určite viac ako v lokalitách, ktoré som navštívila v Albánsku.

Asociácia č. 6 :  Čierne mercedesy

Všetko súvisí s politikou.  Za totality boli čierne limuzíny symbolom  vládnej moci. Počas totality nebolo možné, aby v Albánsku  mal niekto svoje auto na súkromné účely.  Domáci  obyvatelia sa nemohli voziť ani vlakom.  Jediným dopravným prostriedkom bol bicykel.  Po zmene režimu sa  čierne limuzíny stali symbolom moci peňazí.

Príjmy Albáncov

Na moje milé prekvapenie sme v Tirane aj po cestách v Albánsku  videli autá rôznych značiek aj pre potreby  rodín  a ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť aut. Ak nie  nové tak  aspoň staršie, ktoré snáď ešte urobí svoju službu.    Kúpa auta znamená výraznú položku v rozpočte rodiny.  Ku prevádzkovým nákladom treba započítať aj daň z auta (cca 500 EUR ročne),  v prípade luxusného auta ďalších 500 EUR pri nákupe a každý rok 163 EUR.  Pri cca 13% nezamestnanosti  zostáva  v niektorých rodinách  auto ešte stále len túžbou.

Z príjmu, ktorý dosahuje  Albánec vo výške do cca 230 EUR  za mesiac, neplatí žiadnu daň. Jeho spotrebné možnosti sú obmedzené, takýto príjem nie je vysoký. Daň prichádza do úvahy pri príjme do 1000 EUR vo výške 13% a nad 1000 EUR je daň 23%.  Ak sa chceme ekonomicky vyjadriť, podľa štatistiky sa v Albánsku vytvorí ročne hrubý domáci produkt vo výške  3860 EUR na hlavu.

Takže späť k autám. Iste. Počas letnej sezóny je v prevádzke na cestách  možno 1/2 áut  služobných a firemných, ktoré poskytujú dopravné služby malých skupinám, či individuálnym zákazníkom.

Z čoho žije Albánsko

U nás silno podporované priame zahraničné investície, ktoré na určité obdobie vytvoria nové pracovné miesta v Albánsku    v takom rozmere zatiaľ   nie sú.   Určite je dôvodom ešte stále nie veľmi prehľadný systém vlastníctva pôdy a podobne.  Aktuálne snahy čínskych investorov  sa orientujú na leteckú dopravu.

Projekty, ktoré bežia sa venujú  hlavne energetike a preprave  ropy, plynu, oleja. Trans-jadranský plynovod od tureckej a gréckej hranice cez Albánsko až do Talianska smeruje do  ďalších krajín Európy.  „Energetická diaľnica“ má medzinárodný rozmer prepojenia so Severným  Macedónskom,  susedným Kosovom, Bulharskom, Tureckom a v budúcnosti aj smerom do Strednej Európy.  Určite sú otvorené možnosti na environmentálne projekty čističiek vôd a pod.

Internet  v obývaných aglomeráciách nájdeme všade. Albánci hovoria o 66%-tnom pokrytí územia internetom. Optické káble sú vybudované smerom do Bulharska, Severného Macedónska a Talianska, podmorské káble vedú do Chorvátska, Grécka a Talianska.

Na Slovensko dovážame zeleninu,  koreniny,  odevy,  kaučukové produkty, mramor, travertín a iné vápencové kamene.

V Albánsku sa očakáva veľký rozvoj cestovného ruchu. Minister cestovného ruchu a životného prostredia  Blendi Klosi hovoril o dvojnásobnom zvýšení počtu turistov.  Predpokladajme , že to nie je jediné kritérium rozvoja  udržateľného cestovného ruchu. Udržateľnosť zdôrazňujú aj vo svojom slogane  „Go your own way“.  Skutočne je pravda, že v súčasnosti  sa cestovný ruch podieľa 12 % na tvorbe HDP.

A čo bežní ľudia?

Žijú si svojim každodenným životom, určite spokojnejším ako v minulosti.  Zaujímavé bolo rozprávanie majiteľa hotela, ktorý stojí na parcele pôvodného rodičovského domu.  Za totality musela z  tohto domu celá rodina odísť, lebo v ulici oproti postavili vilu pre vladára Envera Hodžu.  Celá štvrť bola pre bežných ľudí  v tomto čase  uzatvorená. Pôvodní obyvatelia nesmeli ani nahliadnuť  tým smerom.  Po zmene režimu sa dom dostal opäť do vlastníctva pôvodných majiteľov,. Tí  v súčasnosti aj  manažujú už spomínaný hotel.  Každý deň o 15.00 prichádza do kaviarne na prvom poschodí syn Envera Hodžu, Cez okno sa pozerá  na vilu, v ktorej prežil svoje detstvo.  Hostia? Nevenujú mu pozornosť,  nie je ich stredobodom záujmu. Hlavne mladí ľudia a študenti, tí sú už  so svojimi záujmami niekde úplne inde.

 Foto: autorka

Pozn: všetky cenové údaje sú prepočítané z albánskej meny LEK na EUR.