Blíži sa Veľká noc. Som na chorvátskej Istrii a mám možnosť každý deň porovnávať, ako sa pripravujú na začiatok sezóny dve úplne rozdielne zariadenia. Jedno luxusné a druhé „ľudové“.
Marína je miesto, kam prichádza klientela s relatívne plnými vreckami peňazí. Chorvátski manažéri sú radi, že poplatky v talianskych marínach sa výrazne zvýšili. Túto výhodu chcú využiť. Snažia sa získať ďalších nových zákazníkov, ktorí možno využijú výrazne nižšie poplatky za kotvenie a kompletný servis práve tu. Jachty, ktoré v tunajšej maríne zimovali, je treba pripraviť na príchod svojich majiteľov z Austrálie, Rakúska, Slovinska ale aj z Česka či Slovenska. Všetky sa musia lesknúť ako nové a všetko musí byť pripravené tip-top. Celý areál maríny má svoj systém, každý zamestnanec si robí svoju prácu v pravidelnom rytme. Špecialisti kontrolujú navigačné systémy i satelitné prístroje, technici spúšťajú do vody ďalšie – práve dovezené jachty, záhradník strihá a upravuje všetku zeleň, údržbár pobehuje s vysávačom s cieľom povysávať betónové chodníky a móla v celom areáli. Zvuky z tohto zariadenia znejú ako píla v našom lese, ale podstatný je výsledok, čistota. Reštaurácia aj kaviareň sú pripravené, obchodíky tiež. Začala fungovať aj škola jachtingu.
Dvesto-tristo metrov ďalej sa pripravuje na otvorenie sezóny malá reštaurácia. Tiež v prístave, ale v malom jednoduchom, kde sú lanom upevnené malé rybárske „bárky“. Staršie ešte poctivo drevené, novšie už modernejšie z plastu. Reštaurácia v priestore chodníka s betónovým prístreškom. Žiadna akciová spoločnosť, žiadna medzinárodná spoločnosť. Dedo, syn s manželkou a kamaráti. Každý dáva to prípravy svoju energiu a asi aj lásku. Dedo začal prvý, natiahol siete pod prístrešok a do každého očka upevňoval jednu mušličku. Niekoľko dní na rebríku, s rukami vztýčenými nad hlavou. Niekoľko týždňov prípravy, kedy každú mušľu lakoval. V podstate hrozný gýč, ale obdivujem ho. Kontrola elektriny, zapojenie potrebného zariadenia do kuchyne, príprava stolov a stoličiek, dizajn a grafická príprava lákavého jedálneho lístka, ktorý bude zavesený na stene, to je už práca mladých.
Nehľadiac na podstatné rozdiely maríny či malej reštaurácie, všetkým ide o jedno. Mať prácu, poskytnúť kvalitnú službu v rámci svojej úrovne a možností. Mať aspoň malú perspektívu, že vytvorený zisk im bude stačiť aj na prežitie počas nasledujúcej zimy a možno aj na rozvoj……
Oveľa radšej by som si dal večeru ...
Celá debata | RSS tejto debaty