nova

 tak sa prinajmenšom zatrasú stoličky a ľudia sa menia.   Vládne budovy väčšinou všetko prežijú a múry by mohli rozprávať dlhé príbehy.  V Bukurešti počas krátkej prehliadky mesta bol hlavný bod programu  návšteva budovy, ktorú stavali  počas éry   Ceausesca pod názvom Dom ľudu, neskôr Národný parlament.   Veľká okázalá stavba s vyše 1100 miestnosťami už z  diaľky naznačuje, že projekt bol veľkolepý.  Ustúpiť musela časť historickej  Bukurešti vrátane viac ako dvadsať kostolov a synagóg a 30 tisíc obytných priestorov. Vstup do budovy ma zamrazil. Nie z dôvodu chladu či iného  architektonického negatíva. Každý návštevník musel odovzdať pas alebo občiansky preukaz. Tieto doklady boli v škatuli  od topánok kdesi na vrátnici počas celej doby  našej prehliadky.   Mala som pocit, že nie je rok 2013, ale som v čase viac ako  20 rokov späť.  Popri oficiálne organizovaných návštevách turistov,  budova funguje aj ako medzinárodné kongresové centrum. Počas celej prehliadky  som mala zmiešané pocity. Snaha o mega stavbu a vnútri už akoby časom  poznačený ošumelý zjav.   V debate  s mojimi rumunskými kolegami  som pochopila, že budovu nemajú radi ani oni. Znamenala pre nich otrockú prácu ľudí 24 hodín denne v podmienkach, keď nebolo čo jesť. Budova mala prezentovať veľkosť Ceausesca a jeho politiky. Pominuteľnosť moci a iróniu osudu dokumentuje fakt, že  prvú reč z balkóna  nepredniesol veľký vladár,   ale Michael Jackson, ktorý si poplietol názov mesta a pozdravoval  Budapešť…..  Oveľa príjemnejšia bola prechádzka ulicami starej Bukurešti, kde sa stretáva celý svet v skutočnom i prenesenom zmysle. Je to miesto, kam turisti smerujú  do reštaurácie alebo kaviarne. Pri stolíkoch na oboch stranách úzkych uličiek   sedia spokojní turisti, ktorí  popíjajú mochito v Havane,  pochutnávajú si na  bavorskom kolene v nemeckej reštaurácii,   jedia   gyros v Thesalonikách,    whisky a iné nápoje  popíjajú v Glasgove, ktorý  v nápise na vývesnom štíte  prednostne víta silných pijanov. V jednej cukrárni  predávajú pravú tureckú ťahavú zmrzlinu s medom a v ďalšej cukrárni trdelník, pod názvom kürtös kalács.  Určite príjemnejšie chvíle a lepšia voľba ako návšteva budovy politikov.