nova

Asociácia 2:  bunkre

Skutočne ich je  viac ako dosť.  Sprievodcovia hovoria o počte 750 tisíc, iné zdroje spomínajú aj číslo viac ako  milión. Fakt, vidno ich na každom kroku a nachádzajú sa aj tam, kde by sme ich  možno ani neočakávali.

Na vidieku  sme videli bunkre  typické s polkruhovou  kupolovitou strieškou, ale aj  bunkre vybudované priamo v podzemnej časti umelo vytvorených kopcov. Tieto skutočne pripomínali kryt  a boli aj priestorovo trochu väčšie.

Šokujúco na mňa zapôsobil obrázok krajiny, ktorý sa nám  naskytol pri pohľade z vyvýšeného priestoru antického Apolónia. Bunkre postavené v jednej línii možno v 200 metrovom rozostupe.  Tu som si  opäť uvedomila,  čo znamenajú politické rozhodnutia.

Súvisia bunkre s okupáciou  Česko- Slovenska v r. 1968?

Rozhodnutie  totalitného režimu  Envera Hodžu o vytvorení obrany proti nepriateľovi, to bol projekt bunkrov.  Kto bol nepriateľ?  Západ aj východ.  Východ hlavne v čase po roku 1968. Tu sa dostávame do súvislosti s okupáciou  Česko-Slovenska vojskami vtedajšej „Varšavskej zmluvy“.   Albánsko odmietlo  participovať na  okupácii a vystúpilo z tohto vojenského  paktu.  Či išlo o  vyústenie sporov   Albánska s vtedajším Sovietskym zväzom, alebo okupácia bola  skutočne výrazný stimul na rozhodnutie Albánska odtrhnúť sa od vtedajšieho východného  vojenského bloku – to  určite kvalifikovane posúdia historici.

Bunkre ako  retro  

V Tirane z jedného bunkra urobili múzeum, ďalší menší je súčasťou pamätníka totality spolu so symbolom Berlínskeho múra. Na vidieku  sú bunkre  zväčša prázdne.  V záhrade domu sme videli aj bunker s komínom, ktorý využívajú ako udiareň. V poli sme sa zastavili pri bunkri, na ktorom viala vlajočka. V tomto bunkri býval  subtílny človiečik. V blízkom potoku si pral bielizeň a hneď vedľa bunkra sa pásol  koník,  uvoľnený z  jednoduchého povozu.   Aj v tejto strašnej chudobe nás privítal s úsmevom a ponúkol nám plánky, ktoré odtrhol zo stromu……

Foto: autorka

Pokračovanie