Návrh navštíviť dedinku „ Mijas“ som brala. V porovnaní s masami opaľujúcich ľudí sa na plážach španielskej Costa del Sol som očakávala ukážku života na vidieku. Dedinka vznikla v päťdesiatych rokoch. Turisti, prichodivší do Mijas-u jazdili na somároch a dedinka sa postupne rozrástla až do troch na seba nadväzujúcich častí. Všetky domy sú čistučko biele. Každý majiteľ sa musí pravidelne postarať o nový bielučký náter na vlastné náklady. Corrida – asi najmenšia v Španielsku pozýva záujemcov na býčie zápasy a potom následne na Flamengo šou. Cena je dvakrát tak vysoká ako vo veľkých mestách. Obchodíky so suvenírmi, muškáty na domoch. Všade nápisy vo viacerých jazykoch, aj v japončine. Pekné zaujímavé, ale nič mimoriadne. To asi nie je dôvodom návštevy veľkého počtu japonských, či kanadských turistov. Prekvapenie nastalo až pri vstupe do domčeka s nápisom CACMijas. Oplatilo sa vojsť. Novú galériu otvorili v novembri minulého roka. Súkromný zberateľ zostavil expozíciu zo 42 exponátov menej známych diel Pabla Picassa. To čo nie je úplne typické, ale je zaujímavé z jeho tvorby. Ide o diela z obdobia rokov 1950 – 1970. Keramické taniere a keramické vázy z rúk tohto umelca vyjadrujú jeho lásku ku býčím zápasom, znázorňujú portréty a v neskoršom období vtáky. Vázy sú už typickou ukážkou umelcovi vlastného pohľadu na ženu. 6 čiernobielych a dve farebné litografie prevažne s motívom jeho druhej manželky Jacquelline dopĺňajú expozíciu keramiky. Legendu o tom, že Picasso využíval materiály, ktoré našiel kdekoľvek – potvrdzuje aj kamienok z pláže, na ktorom umelec opätovne využil obľúbený motív s býkom. Miestni ľudia v dedinke MIJAS pochopili, že unikát je najväčším lákadlom. 
Celá debata | RSS tejto debaty