nova

Kúpeľníctvo, fenomén, na ktorý sa spoliehajú všetky  lokality s termálnymi prameňmi, bahnom, či výbornými klimatickými podmienkami.  Veľa sa hovorí  o regeneračnej, rekreačnej a liečebnej funkcii kúpeľov.  Aká je realita? Situáciu v kúpeľníctve komentovali  odborníci z  Českej republiky,  Maďarska, Poľska a domáceho Slovenska  v Piešťanoch.    Prezentovali údaje, ukazovateľ  kvality zdravia  „healthy life year“, ktorý  vyjadruje,  do akej výšky veku žijú ľudia  relatívne kvalitný život bez výrazných zdravotných ťažkostí.

Občania SR si vybojovali nelichotivé posledné miesto v porovnaní s našimi susedmi.  Bez výrazných zdravotných problémov  žijeme len do veku 53,7 roka. Naši českí susedia si vylepšili svoj život až do  veku 64 rokov, Maďari do 60 tich rokov života.

Regeneračná a rekreačná funkcia  by sa mala premietnuť do tzv.  primárnej prevencie. Podľa vyjadrenia MUDr. Janky Zálešákovej, prezidentky Asociácie slovenských kúpeľov, umožní primárna prevencia  predĺžiť život bez zdravotných ťažkostí  až o dva roky.

Ako dosiahnuť tento cieľ?

Maďarskí a poľskí odborníci zdôrazňovali možnosti finančnej podpory kúpeľníctva prostredníctvom kúpeľného poplatku. Tejto  zaplatí každý hosť v kúpeľoch a štát prispeje   adekvátnou sumou  nastavenou v určitom koeficiente  podľa  výšky vybraného kúpeľného poplatku.  Kúpeľný poplatok (v minulosti existoval aj na území Slovenska) je významný preto, že  peniaze sa vracajú do rozpočtu mesta a ich využitie  musí smerovať zásadne pre potreby  rozvoja kúpeľov.  Snaha o opätovné zavedenie kúpeľného poplatku   na Slovensku je podľa môjho názoru málo reálna.  Slovensko nabehlo na  model podpory rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom výšky vybranej dane z ubytovania. Tento ukazovateľ tvorí jedno z kritérií na stanovenie výšky podpory činnosti oblastných  organizácií cestovného ruchu, v ktorých  by mali  participovať v pozícii členov  aj kúpeľné  podniky  a kúpeľné mestá.

Ďalšia možnosť sa javí prostredníctvom príspevku zdravotnej poisťovne. Skúsenosti s tzv. edukatívnymi pobytmi pre zdravotne rizikové skupiny obyvateľstva z Islandu, Maďarska, či Rakúska potvrdzujú správnu cestu.

Nemecký model financovania  hovorí o podpore primárnej prevencie zdravia v kúpeľoch  s finančnou podporou sociálnej poisťovne.  Možno stojí na zváženie a ekonomickú analýzu tento prístup aj u nás.  Slovenská sociálna poisťovňa by mohla opätovne pôsobiť aj v pozícii pomoci  s cieľom preventívne  zlepšiť kvalitu zdravia slovenského obyvateľstva.  Jej precízny postoj ku výberu sociálneho poistenia  od občanov SR by sa mohol osvedčiť a premietnuť  aj v precíznom postoji podpory zdravia týchto občanov.