UNESCO a Karpatské lesy
Slovensko má zápis v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO na dve prírodné pamiatky. Návrh na zaradenie 5 ďalších prírodných pamiatok na Slovensku čaká na vyhodnotenie. Jednou z prírodných pamiatok, ktorá je v zozname UNESCO sa týka bukových karpatských pralesov na ostrovných územiach pôvodného pralesa, „ Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe (2007,2011,2017)“. Ide o štyri lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat, ktoré sú známe pod názvom Bukovina.. Celé UNESCO-m vyhlásené územie ostrovných pralesov sa rozprestiera na teritóriu 12 európskych štátov vrátane Slovenska.
zdroj: http://whc.unesco.org/en/statesparties/sk
Vyjadrenie ministra životného prostredia
V dennej tlači bolo zverejnené vyjadrenie ministra pre životné prostredie László Sólymosa o probléme tejto prírodnej pamiatky.
„Ak Slovensko nechce, aby tzv. Karpatské bukové pralesy prišli o značku UNESCO, treba splniť podmienky vyplývajúce z nominačného projektu“ ………..Jednou z podmienok je aj zabezpečenie adekvátnej ochrany prírody na území o rozlohe 5700 hektárov. …. Teraz je na nás, aby sme to splnili. Neviem, prečo sa to od roku 2007 nesplnilo. Teraz už máme nôž na krku a musíme to splniť, skonštatova minister Sólymos. V prehlásení pre TASR zdôraznil, že ide o medzirezortnú problematiku.
…..“Nespravujeme to územie, spravuje to ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo obrany, sú tam súkromní vlastníci, s ktorými sa pokúšame dohodnúť. Zodpovednosť je na nás všetkých. Keď chceme, aby sme mali chránené územie, ktoré sa môže pýšiť tým, že je pod UNESCO, tak jednoducho to musíme splniť. Ak to nebudeme vedieť splniť, prídeme o to,“ …..
Vyhlásenie ministra s apelom urýchlene zachraňovať status pamiatky UNESCO na Slovensku prišlo v prvých januárových dňoch. Tento problém však je známy už od roku 2007 a je otázka, prečo ide o tak pomalý proces.
Návštevy z centra UNESCO
V októbri 2017 prišla na návštevu Slovenska dr. Mechtild Rössler, riadteľka divízie Kultúrne a prírodné dedičstvo a UNESCO Centrum Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO-WHC. Jej návšteva nadväzovala na predchádzajúcu návštevu generálnej riaditeľky UNESCO v máji 2016 Iriny Bukovej.
Oficiálne išlo o program „Svetové dedičstvo a udržateľný cestovný ruch.“ Ten bol na Slovensku zahájený konferenciou v Bardejove v r. 2017 na tému: „Benefits beyond inscriptions: Leveraging the UNESCO brand for sustainable tourism in Central European region“. Následné ďalšie aktivity majú vyvolať záujem mladých ľudí o poznanie, čo znamená chránené kultúrne a prírodné dedičstvo priamo pre danú lokalitu.
Parametre UNESCO pre zápis do zoznamu
Každý vnímal návštevy týchto významných osobností UNESCO po svojom. Je však pravda, že dr. Rössler cielila Bukovinu. Komunikovala s príslušnými ministerstvami, navštívila územie Bukoviny a čo je dôležité, komunikovala s verejnosťou. V rámci prednášok na univerzitách (EUBA v Bratislave a UMB v Banskej Bystrici) vysvetľovala poslanie UNESCO a upozorňovala na dodržiavanie pravidiel a parametrov, ktoré sú nastavené pre uznávané svetové pamiatky kultúrneho a prírodného dedičstva. Zdôrazňovala, že pracovníci UNESCO neriešia problém, nefinancujú dané územia, ale financujú tímy expertov. Títo experti konzultujú, upozorňujú na nedostatky potrebné riešiť a kontrolujú plnenie.
Návšteva dr. Rössler nebola formálna, nebola to spoločenská záležitosť celebrít. To bola pracovná cesta, ktorá bola možno posledným varovaním, že treba problém Bukoviny na území Slovenska riešiť. Jeden a pol roka od návštevy generálnej riaditeľky UNESCO a dva mesiace od návštevy riaditeľky UNESCO -WHC sú možno veľa, možno málo. Je však pravda, že zodpovedné inštitúcie mali okamžite konať, lebo každý deň je dôležitý. Či tak urobili, verejnosti nie je veľmi známe. Pokiaľ mám informácie dokonca aj tlačová konferencia v Bratislave bola z programu dr. Rössler zmenená na vydanie tlačovej správy. Škoda, veď médiá mohli už vtedy podporiť múdre riešenia na záchranu „slovenskej“ Bukoviny v zozname UNESCO.
Názory na zachovanie ochrany tzv. bezzásahových zón
Minister Sólymos považuje za potrebné zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu tzv. bezzásahových zón v najcennejších územiach na rozlohe minimálne 5700 hektárov. Rovnakú požiadavku majú aj ochranári. Ministerstvo pôdohospodárstva však hovorí o ochrane rozlohy 3600 hektárov, čo nie v súlade so zápisom do zoznamu UNESCO.
Každý problém, ktorý sa týka pôdy je komplikovaný. Treba si však uvedomiť, že by bola veľká škoda, keby sme neurobili všetko pre zachovanie tohto prírodného dedičstva. O značku UNESCO ide z hľadiska prestíže, ale hlavne ide o zachovanie prírody aj pre budúce generácie.
Celá debata | RSS tejto debaty