Vstup do krajiny
Počas príletu do Kolumbie sa na mobile každého prichodivšieho turistu objaví oznam o povinnosti zaplatiť turistickú daň v hodnote 15 USD. Túto povinnosť majú všetci, okrem ľudí, ktorí prichádzajú z USA. V Kolumbii asi odpúšťali tento poplatok aj migrantom, ktorí v minulých mesiacoch prichádzali v pozícii utečencov z Venezuely do Kolumbie z úplne z iných dôvodov.
Bogota to musí zvládnuť
Je pravda, že venezuelskí imigranti prichádzali do Kolumbie už dávnejšie. Predsa len išlo o rozdielnu životnú úroveň. Tá v Kolumbii možno nesplnila vysnívaný blahobyt, ale veľa ľudí si našlo prácu v reštauráciách, hoteloch a ďalších zariadeniach, ktoré využívajú aj turisti. V súčasnosti však hlavné mesto Bogota rieši prílev cca 4 miliónov imigrantov. To už asi služby cestovného ruchu nevyriešia. Domáci na jednej strane súcitia s ekonomickým krachom imigrantov, ktorí sa nevedia vysporiadať s hyperinfláciou vo svojej krajine. Ich peniaze totálne stratili hodnotu. Na druhej strane nechápu, že Venezuelčania sú stále mimoriadne hrdí na svoju krajinu, čo dokumentujú aj oblečením s nápismi svojej krajiny na tričkách, ktorými sa Bogota teraz priam hemží. Politické názory sú u týchto národov rôznorodé, spoločenské rozdiely sú tiež. Ale náboženstvo majú Kolumbijčania aj Venezuelčania spoločné.
V meste masu ľudí cítiť, veď počet obyvateľov sa zvýšil z oficiálnych 8 miliónov až na neveľmi presne evidovaných 9 – 10 miliónov ľudí. Ekonomicky dobré podmienky pre investície sa v Bogote podpísali pozitívne a veľké komplexy vyrástli ako z vody. Či aj v budúcnosti budú tieto pracovné príležitosti je otázne. Momentálne je vstup pre Venezuelčanov do Kolumbie obmedzený.
Pútnické miesta v Bogote
Blíži sa Veľká noc a tak sa zvyšuje záujem vykonať púť na vrch Monserrate. Talianske pútničky absolvujú celú náročnú trasu do výšky 3152 m nad úrovňou mora pešo ( z Bogoty ide cca o 600 metrový výškový rozdiel). Schody dajú zabrať aj mladšiemu návštevníkovi. Výsledkom je modlitba v kostole pôvodne postavenom už v 17. Storočí. Každý návštevník toto miesto vníma po svojom. Typický turista si urobí fotografie alebo video z panorámy mesta. Bogotu má v prípade dobrej viditeľnosti ako na dlani. Turista sa obvykle nenamáha peším výstupom. Využije lanovku s presklenou strechou a celý výlet vníma ako jeden z ďalších zážitkov v tomto meste plnom kontrastov.
V panoramatickom pohľade z Monserrate sa ukazuje ešte vyšší vrch Guadaluppe, 3317 m nad úrovňou mora. Na vrchole sa týči výrazná socha s otvorenou náručou. Tu ide o sochu Panny Márie, ku ktorej prichádzajú hlavne domáci obyvatelia. Sochu vytvorili až v roku 1947, ale náboženský motív výstupu na Guadaluppe, spojený s Pannou Máriou má oveľa dlhšiu históriu. Dokumentujú to menšie sošky Panny Márie v presklených vitrínkach. Aj na Guadaluppe si pútnicky motív vyžaduje peší výstup po celkom dobre upravenom chodníku, lemovanom z oboch strán kamenným múrikom. Pohodlnejší turisti využívajú verejnú dopravu, alebo osobné auto. Cesta sa vinie zeleným prostredím a prináša človeku nielen očakávanie duševnej očisty, ale aj prozaicky dobrého vzduchu pre pľúca a dýchacie cesty. Ten „dole“ v Bogote chýba.
Celá debata | RSS tejto debaty