nova

Asociácia 3: Lesy, hory, jazerá, pekná príroda

Je príroda v Albánsku   podobná tej  našej na   Slovensku?

Albánsko je  menšia krajina ako Slovensko,  plocha 28 748 km2  predstavuje  cca 58 percent  Slovenska. 2/3 územia sú hornaté, a 1/3-nu nížinatého terénu nájdeme popri Jadranskom a Jónskom mori.  Náš Gerlachovský štít  je vysoký 2654 metrov a albánsky Korab dosahuje 2751 m  a Jezerica v Albánskych Alpách je vysoká 2693 m/nm.   Na Slovensku evidujeme 9 národných parkov, v Albánsku ich je dokonca 14.  Pohoria, lesy, jazerá,  jaskyne, rieky a kaňony,    nájdeme prakticky v každom albánskom národnom parku.

14 Národných parkov

Najväčší národný park „Prespa“ je trojštátny. Leží na území Albánska, Severného Macedónska aj Grécka. Príroda je unikátna, čo potvrdzuje aj označenie  UNESCO ako cezhraničná biosferická rezervácia.    Pohorie, lesy, dve jazerá aj jaskyňa. S prírodou sú spojené aj kultúrne pamiatky. V blízkosti jazier našli archeológia niekoľko objektov osídlenia z obdobia neolitu a v jaskyni Tren sa zachovali nástenné maľby z daného obdobia. Na ploche 27 750 ha možno vidieť aj ďalšie kultúrne pamiatky z obdobia antického a byzantského.

Rozsiahly   národný  park na severovýchode krajiny je  „Valbona“.  Albánci považujú Valbonu  za z prírodný div na ploche 6000 ha medzi štítmi albánskych Álp.  Tu je asi aj najširšia ponuka v rámci cestovného ruchu.  Športoví rybári si prídu na svoje hlavne vtedy, ak sa podarí vidieť  tzv. mramorového pstruha. My sme na rybárčenie čas nemali, tak sme aspoň na chvíľu pozorovali  športových turistov a horských lezcov na úpätiach pohoria.  Turistická atraktivita jazdy na koni už má fakt turisticko-komerčný charakter.

Smerom na juh pozdĺž hranice s Kosovom sú klimatické kúpele v  národnom parku „Shtama Pass“ neďaleko mesta Krume.  Súčasťou liečby dýchacích ciest je aj možnosť piť vodu z lokálneho prameňa „Matky kráľovnej .

Jedľa macedónska  prevažuje v národnom parku „Hotova“. Nás však zaujal píniový  národný park  „Drenova“, ktorý sa nachádza v pohorí MORAVA. V tomto prípade nehovoríme o rieke. Samozrejme voda tu je,  studená pramenitá voda vyviera  na viacerých miestach.  A ešte zaujímavý je aj  geo- kamenný útvar Capi.

Krajina vody 

Jazerá Škodra, Ohrid a Prespa to sú najväčšie jazerá. Každé má niečo do seba a je iné. Na rozdiel od naších  nádrží, jazier a rybníkov,  tieto vodné plochy sú všetky prírodné a veľké (pre porovnanie naše nádrže Zemplínska Širava 33 km2, Domaša 14,2 km2 a prírodné Štrbské pleso 20 ha).

„Škodra“ má plochu 368 km2. Toto jazero tvorí hranicu medzi Čiernou Horou a Albánskou.  Albánsko má 57 km pobrežia,  dosť  dlhý úsek na pozorovanie  vtákov. Ornitológovia sú spokojní, 270 druhov vtákov a výnimočný  najväčší vták v Európe – pelikán.

„Ohrid“ Pokiaľ na severo-macedónskej strane má  mesto Ohrid pri jazere charakter masového turistického strediska, na albánskej strane ide prevažne o pokojnejšie lokality  na rodinnú dovolenku. Aj  tu nás vodná  plocha ohromí,  358 km2.   Na albánskej strane si človek  viacej uvedomuje,  že jazero Ohrid má 4 milióny rokov. Dôkazom je aj život  30 druhov mäkkýšov v jazere.  Špongie som doteraz videla len v mori,  v jazere Ohrid ich možno nájsť tiež. Celé jazero Ohrid je  určite oprávnene zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

„Prespa“  dve jazerá,  súčasť spomínaného národného parku. Veľká Prespa (285 km2), podobne ako národný park je súčasťou troch štátov.  Malá Prespa ( plocha len 44 km2) obmýva pobrežie Albánska a Grécka.

Najdlhšou riekou v Albánsku je Čierna Drina, v ktorej  horské úseky  sú vhodné pre rafting. Podobne aj rieky v kaňonoch (Osami, Vjosa)  možno raftovať aj na komerčnej turistickej báze.

Termálna voda  nie je veľmi propagovaná, známejšia je  len „Llxha“.  Pramene využívajú  hlavne domáci obyvatelia.  Je otázka času, kedy sa stane zaujímavá aj v rámci cestovného ruchu.

Odpoveď na otázku v čom je rozdiel a či cestovať

Príjemný pocit  čistej  prírody, bez výrazného  zásahu človeka a priemyslu.

Môžem súhlasiť s názorom cestovateľa Mareka z Malaciek.  V Albánsku na motorke precestoval celý sever a východ. Spoznával prírodu s vetrom vo vlasoch. Neriadil sa žiadnymi odporúčaniami ani sociálnymi sieťami.  Nehľadal luxusné hotely. Nemal záujem o davy návštevníkov.  Išiel len podľa mapy a pochvaľoval si relatívne dobré cesty. Býval tam, kde ponúkali ubytovanie v súkromí.  Užil si   lezenie (climbing) aj  plavbu na na divokej rieke (rafting). Vnímal krásu, ktorú príroda stvorila. Stretával miestnych  príjemných, milých ľudí.

Asociácia 4: More

Jadranské more s piesočnatými plážami

Scenéria Jadranského pobrežia sa objaví  už polhodinke jazdy z Tirany po dobrej jednoduchej dvojprúdovej diaľnici. Strediská budované  pred tridsiatimi rokmi   pripomínajú naše dovolenky v minulosti, na ktorú sme už zabudli.   Široké prekrásne piesočnaté pláže sú zaplnené lehátkami dovolenkármi a predavačmi s vozíkmi suvenírov.  Voda teplučká,  dlho plytká, takže rodičia sa o svoje ratolesti určite obávať nemusia.

Durres masové stredisko so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi črtami.   Stredisko budovali zjavne od severu na juh.

So smútkom v očiach hovorí odborník na cestovný ruch o tom, ako masovej  výstavbe apartnámových domov a hotelov  museli ustúpiť celé píniové lesy.  Hotely sú postavené skutočne priam na mori,   stavbári dokonca ani nedodržiavali povinnú vzdialenosť.  Pre dovolenkára výborné, z aspektu prírody diskutabilné.

V Durres sa oplatí  skombinovať pobyt pri mori aj s návštevou antických pamiatok. V meste je amfiteáter a archeologické múzeum,  necelú hodinku je vzdialená     Apolónia  s  objektami pôvodného antického mesta, múzeom a byzantským chrámom. Centrum mesta Durres  je  cez deň ospalé, ale večer plné života.

Rozmanité Jónske more

Pri Jónskom mori sme mali možnosť pobudnúť vo Vlore a okolí. Vlora je jeden z menších prístavov,  odkiaľ trajekty smerujú hlavne do talianskeho Brindisi. Strediská a hotely sú zjavne nové. Ku Jónskemu moru smerujú  investície do nových stredísk pre dovolenkárov aj  špecializovaných jachtárov (Samande). V meste je podvečer  typický stredomorský ruch, korzujúci sa dovolenkári a kaviarne či reštaurácie s hudbou.

Rôzne reliéfy pobrežia od piesočnatých pláží až po malebné skalnaté útesy zaujmú ležérneho dovolenkára aj aktívneho potápača.

Dovolenka pri mori?

More nemáme.  V rámci spoznávania ďalších príležitostí na kúpanie či potápanie treba skúsiť.

Foto autorka

Posledné pokračovanie