Krátky výlet zo Splitu do Klisu je príjemný, nevyžaduje si dlhý presun, do cieľa je možné dostať sa po diaľnici za 15 – 20 minút.
Prečo Klis?
História – možno
Áno, je to pevnosť ktorá sa majestátne týči na skalnatom brale. Možno ju vidieť už v predstihu, počas jazdy na diaľnici z východného aj severného smeru. Pamiatka, ktorá má svoju históriu viacerých období, spojených s funkciou obytného hradu, sídla vlády a nakoniec obrannej pevnosti. Týmto účelom vlastníci vždy podriaďovali aktuálnu prestavbu.
Pečať pôvodných stredovekých staviteľov , neskôr Benátčanov v 17. storočí či Rakúšanov v 19. storočí je zmiešaná v rôznych prvkoch viacerých prestavieb troch vstupných brán. Majitelia prebudovali aj svätostánky. Na mieste starokatolíckeho kostolíka, neskôr v 16. storočí Osmani postavili mešitu s malým minaretom a po ich porážke ju v r. 1648 Benátčania opäť prestavali a posvätili sv. Vidovi. Nad vchodom do kostola je latinský názov z r. 1743 (čo zbožnosť buduje, to zbožnosť aj zachová).
Súčasná necitlivá inštalácia zariadení informačných technológií asi nepotrebuje žiaden komentár.
Expozícia v rekonštruovaných priestoroch zaujme aj menej pozorného návštevníka. Videoprojekcia na obrazovkách upúta v každej miestnosti. Malé tablety pri exponátoch poskytnú nielen základný komentár, ale aj možnosť preklikov na ďalšie informácie.
Bojové umenia – asi hej
Na ukážky bojových umení z histórie hradov a zámkov sme zvyknutí aj u nás. Na Klise sú však spojené s konkrétnymi bojovníkmi Uskokmi. (Uskoci – prebehlíci, kresťania, ktorí utekali z Bosnianského územia pred Osmanmi) Tí v čase bojov s Osmanmi dokonca prijali čestný kódex “Uskok”, ktorý zdôrazňoval obranu kresťanských dejín, starostlivosť o ranených alebo zabitých spolubojovníkov aj ich rodiny a zákaz obchodu s poddanými Osmanskej brány. V roku 1537 v Klise nevydržali nápor Osmanov, ale Uskoci ďalších 100 rokov ešte pôsobili v oblasti Senj, kde stale zohrávali významnú úlohu vo vzťahoch medzi Osmanskou ríšou, Benátskou republikou a Habsburgskou monarchiou. Uskoci žijú v legendách, zvyklostiach, tradíciách aj piesňach dodnes. Na pevnosti Klis “posúvajú” svoje tradičné bojové umenie aj návštevníkom, ktorí si môžu vyskúšať lukostreľbu z rôznych typov lukov.
Pán prsteňov – určite áno
Kniha, neskôr animované filmy a v r. 2001 filmová trilógia sa stali už klasikou. Viacero sekvencií tohto filmu nakrútili práve na hrade Klis. Z tohto dôvodu boli dokonca určité časti hradieb aj pristavené, aby vyhovovali potrebám filmu. Kto film pozná, zaspomína na postavu hobbita Froda Bublika a na krajinu Stredozem. Samozrejme prekrásny výhľad na okolité skalnaté kopce, či južne položené Jadranské more s pobrežným mestom Split vo filme nie sú. Anglická, slovenská ba ani chorvátska wikipédia sa o filmovaní na pevnosti Klis nezmieňuje, ale na Klise to tvrdia celkom presvedčivo.
Foto: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty