nova

Krátky výlet  zo Splitu do Klisu  je príjemný, nevyžaduje si dlhý presun, do cieľa je možné dostať sa po diaľnici  za 15 – 20 minút.

Prečo Klis?

História – možno

Áno, je to pevnosť  ktorá   sa  majestátne  týči  na skalnatom brale. Možno ju vidieť  už  v predstihu,  počas jazdy  na diaľnici z východného aj severného smeru. Pamiatka, ktorá má svoju históriu viacerých období, spojených s funkciou obytného hradu, sídla vlády a nakoniec obrannej pevnosti.  Týmto účelom vlastníci vždy podriaďovali aktuálnu prestavbu.

Pečať  pôvodných stredovekých staviteľov , neskôr Benátčanov v 17. storočí či  Rakúšanov v 19. storočí je zmiešaná  v rôznych prvkoch  viacerých  prestavieb troch vstupných brán.   Majitelia prebudovali aj svätostánky. Na mieste starokatolíckeho kostolíka, neskôr v  16. storočí Osmani  postavili mešitu s malým minaretom  a po ich porážke ju v r. 1648 Benátčania  opäť prestavali  a posvätili sv. Vidovi.  Nad vchodom do kostola je latinský názov z r. 1743  (čo zbožnosť buduje, to zbožnosť aj zachová).

Súčasná necitlivá inštalácia  zariadení informačných technológií asi nepotrebuje žiaden komentár.

Expozícia v rekonštruovaných priestoroch zaujme aj menej pozorného návštevníka. Videoprojekcia na obrazovkách upúta v každej miestnosti. Malé tablety pri exponátoch  poskytnú nielen základný komentár, ale aj možnosť preklikov na ďalšie informácie.

Bojové umenia – asi hej

Na ukážky bojových umení z histórie hradov a zámkov sme zvyknutí aj u nás. Na Klise sú však spojené s konkrétnymi bojovníkmi Uskokmi. (Uskoci – prebehlíci, kresťania, ktorí utekali z Bosnianského územia pred  Osmanmi)  Tí v čase   bojov s Osmanmi  dokonca prijali čestný kódex “Uskok”, ktorý zdôrazňoval obranu kresťanských dejín, starostlivosť o ranených alebo zabitých spolubojovníkov aj ich rodiny a zákaz obchodu s poddanými Osmanskej brány.   V roku 1537 v Klise nevydržali nápor Osmanov, ale Uskoci ďalších 100 rokov ešte pôsobili v oblasti Senj,  kde stale zohrávali významnú úlohu vo vzťahoch medzi Osmanskou ríšou, Benátskou republikou a Habsburgskou monarchiou. Uskoci žijú v legendách, zvyklostiach, tradíciách aj  piesňach dodnes. Na pevnosti Klis “posúvajú” svoje tradičné bojové umenie aj návštevníkom, ktorí si môžu vyskúšať lukostreľbu z rôznych typov lukov.

Pán prsteňov – určite áno

Kniha, neskôr  animované filmy  a v r. 2001  filmová trilógia sa stali už klasikou.  Viacero sekvencií  tohto filmu nakrútili  práve na hrade Klis. Z tohto dôvodu boli dokonca určité časti hradieb aj pristavené, aby vyhovovali potrebám filmu.   Kto film pozná,  zaspomína na postavu hobbita Froda Bublika a  na  krajinu  Stredozem. Samozrejme prekrásny výhľad na okolité skalnaté kopce, či južne položené Jadranské more s pobrežným mestom Split vo  filme nie sú.  Anglická,  slovenská ba ani chorvátska wikipédia sa o filmovaní na pevnosti Klis  nezmieňuje, ale na Klise to tvrdia celkom presvedčivo.

Foto: autorka