Šanghaj v Bratislave

3. júna 2018 10:32, Prečítané 5 926x, ludkanova, Nezaradené

Spolupráca Šanghaja a Bratislavského kraja

Tento rok sa spomína spolupráca Šanghaja a Bratislavského samosprávneho kraja vo svojej 15 ročnej histórii, častejšie. Minulý týždeň prišiel do Bratislavy viceprimátor Šanghaja aj so sprievodom umelcov a 60 veľkoplošnými obrazmi. Nešlo len o formálnu návštevu. Táto sa udiala pri príležitosti 100. výročia príchodu slovenského rodáka architekta Ladislava E. Hudeca do Šanghaja.

Architekt Ladislav E. Hudec

Číňania si našu slovenskú osobnosť mimoriadne vážia a dokonca v Šanghaji vyhlásili tento rok rokom Ladislava Hudeca. Tam už niekoľko rokov funguje Výstavná sála L. Hudeca, ktorá bezplatne poskytuje umelcom možnosť vystavovať svoje diela. Pri príležitosti 100. Výročia príchodu Hudeca do Šanghaja, mesto organizuje počas tohto roka 120 rôznych podujatí. Jedným z nich je aj výstava, ktorá prináša spomienku na L. Hudeca v prepojení na súčasné umenie umelcov zo Šanghaja. Kurátor výstavy Mao Shi´an vyjadril názor : už chápeme, prečo Ladislav Hudec dokázal projektovať domy a mesto tak nezvyčajne a progresívne. Tento umelec priniesol do Šanghaja Váš čistý vzduch a Vašu jasnú oblohu, ktorú cítime vo všetkých jeho stavbách….

Hudecove budovy a mrakodrapy bolo vidno aj na obrazoch čínskych umelcov. Tí prišli aj na Slovensko do rodiska L. Hudeca a umelecky sa snažili vyjadriť jeho rodnú Banskú Bystricu v niekoľkých dielach, ktoré na výstave zaujali svoje miesto.

Hudak = Hudec

25 milliónový Šanghaj vie, že zo Slovenska pochádza človek, ktorý dal tomuto mestu architektonickú víziu. Osobnosť, ktorá počas svojho 29 ročného pôsobenia víziu modernej architektúry v Šanghaji pretvorila do reality. Kozmopolitný Šanghaj mal dostatok kapitálu a dal mladému Hudecovi príležitosť. Hudec si našiel miesto dizajnéra v spoločnosti amerického architekta Rowlanda Curry. V tomto období postavili Americký klub. Po piatich rokoch sa Hudec osamostatnil a jeho spoločnosť L.E. Hudec vytvorila projekty cca 100 budov. Známy 22 poschodový hotel Park (1934) , prvý mrakodrap v Ázii, však nebola jediná významná stavba. V Šanghaji to bola prvá nemocnica s klimatizáciou, prvé kino (1932), prvý pivovar (1931)…. ďalšie stavby bytových domov, univerzity, veľkého divadla predstavovali ukážky jeho tvorivosti a podporili nové ponímanie mesta. Súčasný Šanghaj, ktorý sa v ostatných 20tich rokoch zmenil na supermoderné mesto je stále mesto Hudeca.

Neviem prečo, možno z dôvodu anglickej výslovnosti, alebo lepšej zapamätateľnosti, všetci hostia zo Šanghaja vo svojich príhovoroch hovorili o Hudakovi, pričom mysleli na Hudeca. Jedine JE veľvyslanec LIn Lin hovoril správne. Ale to nie je podstatné.

Hudec prežil svoje študentské časy v Budapešti, počas 1.svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia na Sibíri. Podľa príbehov zo života L.E.Hudeca, do Číny sa dostal vďaka odvážnemu skoku z vagóna počas presunu zajateckého vlaku v blízkosti čínskej hranice. V Šanghaji sa prejavil ako novátor architektúry mesta. Počas 2. svetovej vojny pôsobil v pozícii konzula Maďarska v Šanghaji . Tak ho spomínajú aj mnohé židovské rodiny, ktoré zachránil počas vojny. V povojnovom období Hudec prednášal v Kalifornii na univerzite kresťanskú filozofiu a kultúru.

Predsa asi najdôležitejšia časť jeho života bola práve tá „tvorivá – architektonická“ v Šanghaji.

A čo my na Slovensku?

Z iniciatívy Spolku architektov Slovenska, umelec Ladislav Sabo vytvoril bustu L.E. Hudeca za finančnej podpory slovenského biznisu a slávnostne ju odovzdali pred dvoma rokmi v Šanghaji. Teraz počas výstavy v Bratislave tento istý umelec, opäť za podpory slovenského biznisu odovzdal mestu Šanghaj 2 plakety L. E.Hudeca. V Banskej Bystrici sa konalo viacero podujatí v súvislosti s L.E. Hudecom.

Predpokladám, že výstava na počesť L.E. Hudeca v Bratislave sa konala na náklady čínskeho partnera. Bratislava – staré mesto sa zrejme podujalo zabezpečiť výstavné priestory. Pistoriho palác – komunitno-kultúrne centrum bola zvláštna voľba. Podľa vyjadrenia starostu mestskej časti Bratislava Staré mesto p. Rastislava Števčíka, palác je zachránený. V sále, (kde sa konalo otvorenie a koncert), na čelnej stene trčal zväzok asi polmetrových káblov. Plafón, z ktorého pôvodná štuková výzdoba už dávno opadala, bol zafixovaný sieťkou. Chápem, že ide o palác, ktorý mesto zachraňuje. Ale, či práve tento palác mal byť miestom na vyjadrenie uznania a oslavu osobnosti architekta L. Hudeca je diskutabilné. Som presvedčená, že výstavné priestory sa mohli nájsť aj v iných budovách. V sále sedeli všetci prítomní viac ako dve hodiny trvania otváracieho programu. Čo si tak asi mysleli hostia zo Šanghaja. Že by mali zainvestovať?

Foto: autorka