nova

Zelený Marakéš

Zeleň vo  viac ako 30 veľkých kráľovských či mestských záhradách  a parkoch je  na pohľad príjemná. Niektoré sú atraktívne hlavne pre turistov (napr. Majorelle Garden), iné,  možno obyčajnejšie (Palmová zahrada, Olivový háj ) sú miestom  produkcie plodov  a tiež vytvárajú možnosť  pre oddych a pikniky domácich obyvateľov.

Ide o viac hektárové plochy, ktoré získavajú vodu vďaka  30 km dlhého vodovodného potrubia do ktorého tečie voda  z pohoria   Vysokého Atlasu až do mesta. ( Pozn. najvýšší  vrchol Jebel Toubkal dosahuje výšku 4167 metrov a nachádza sa viac ako 2 hodiny jazdy od Marakéša). Súčasné vodovodné  zásobovacie  systémy v Maroku nie sú novinkou. Majú na čo naviazať. Ide o  tradíciu  hlinených vodovodných zavlažovacích systémov potrubí a nádrží „Khetara“.

Malý exkurz do histórie vody

Po rozpade a zničení  antického mesta Sijilmassa (8. St. p.n.l. – 14. St. n. l.), ktoré  na území západnej Afriky bohatlo  hlavne z obchodu so zlatom,   opäť začala  tiecť voda na územie Tafilalt  v juhovýchodnej časti Maroka  vďaka   systému 75 kanálov. Tieto zavlažovali  územie oáz  Tafilaltu  už  od 14. Storočia až do sedemdesiatych  rokov 20. storočia.  Vodu ťahali z riek Gheris a Ziz (na území kočovníkov, prevažne Berberov, kde ešte aj v súčasnosti žije cca 60 tisíc ľudí  tejto populácie).   Išlo o povrchovú vodu zo spomínaných  riek. Tie  získavali životodárnu vodu   z pohoria Atlas počas topenia snehu a napadanej vody v období zimných dažďov na území  v blízkosti Stredozemného mora.  Samozrejme, riečište oboch riek je aj v súčasnosti  počas leta a jesene úplne vysušené.  (pozn. naopak po dažďoch je možné si vyskúšať v úžasných kaňonoch aj rafting).   Daždivé zimné mesiace vytvárajú podmienky pre zavlažovanie úhorom ležiacich plání a pestovanie plodín.  Preto bol potrebný systém hlinených kanálov,  menších priehrad aj  rezervoárov na zadržanie vody, ktoré boli rozvetvené po celom území oáz Tafilalt už v stredoveku. V koloniálnom období Francúzi postavili na rieke Ziz 11 a na rieke Gheris 2 menšie priehrady, ktoré sú v súčasnosti už nefunkčné tak ako aj veľká časť  pôvodného systému. Na konci kanálov ľudia v  oázach ťahali vodu  z tzv. hrnčiarskych verejných studní za výdatnej pomoci  tiav a oslov.

Voda dnes

Totálnu zmenu v zásobovaní vodou vytvorila stavba novej priehrady Hassan Addakhil v blízkosti Errachidia v roku 1971. Voda zo zásobníka tečie cez nové kanály  len tri až štyrikrát ročne, v závislosti od stavu hladiny vody v zásobníku.  Každé uvoľňovanie  vody trvá 20 až 23 dní.  Kalendár dodávok vody je v súlade s kritickými vegetačnými obdobiami.  Voda zavlažuje cca 10 tisíc hektárov na území Tafilalt a čiastočne je prepojená s riekou  Ziz.  Nová technika studní s naftovými čerpadlami  je určite výkonnejšia. Studne sú však v súkromnom alebo družstevnom vlastníctve. Verejné studne čiastočne vyschli aj po prehĺbení. V súčasnosti  údajne funguje 6 verejných studní.

Podľa Dale R. Lightfoota nedostatočné množstvo vody z priehrady a neudržateľné spôsoby využívania podzemných vôd (nadmerné používanie dieselových čerpadiel) viedli k dramatickému zníženiu hladiny podzemnej vody pod oázami.  Moderné vodné technológie sú dotované vládou a systém pôvodných khetarra bol v počiatkoch existencie priehrady prakticky  smerovaný ku zániku.

V súčasnosti administratíva Maroka poskytuje granty, ktoré podporujú  projekty s cieľom využívať existujúce khetarra  hydraulické systémy vodovodných zdrojov.    Granty si vyžadujú  aktívnu účasť žiadateľa aspoň 1 pracovníka, ktorý sa venuje údržbe a starostlivosti  o vrt studne.  Granty podporujú aj  nákup pracovných nástrojov, školenia).  Skutočnosť, že khetara je  environmentálne  udržateľný spôsob získavania vody potrebnej pre berberských obyvateľov aj poľnohospodársku produkciu, predurčuje  úspešnosť žiadostí o poskytnutie finančnej dotácie.

Systém Khetara  a nové zásobovanie vodou z priehrady

Moderná interaktívna výstava,  zaujímavé, moderné formy prezentácie   so všetkými prvkami  nenásilnej edukácie o vode na území Maroka je v rozsiahlom 3 poschodovom Múzeu vody v Marakéši.  Myslím si, že aj neodborníka  táto expozícia zaujme. Kto chce viac vedieť o systémoch Khetara a náhradnom riešení vodovodných systémov aj na území  púšte v Maroku   , venuje prehliadke aj niekoľko hodín.

Foto: autorka