Asociácia 3: Lesy, hory, jazerá, pekná príroda
Je príroda v Albánsku podobná tej našej na Slovensku?
Albánsko je menšia krajina ako Slovensko, plocha 28 748 km2 predstavuje cca 58 percent Slovenska. 2/3 územia sú hornaté, a 1/3-nu nížinatého terénu nájdeme popri Jadranskom a Jónskom mori. Náš Gerlachovský štít je vysoký 2654 metrov a albánsky Korab dosahuje 2751 m a Jezerica v Albánskych Alpách je vysoká 2693 m/nm. Na Slovensku evidujeme 9 národných parkov, v Albánsku ich je dokonca 14. Pohoria, lesy, jazerá, jaskyne, rieky a kaňony, nájdeme prakticky v každom albánskom národnom parku.
14 Národných parkov
Najväčší národný park „Prespa“ je trojštátny. Leží na území Albánska, Severného Macedónska aj Grécka. Príroda je unikátna, čo potvrdzuje aj označenie UNESCO ako cezhraničná biosferická rezervácia. Pohorie, lesy, dve jazerá aj jaskyňa. S prírodou sú spojené aj kultúrne pamiatky. V blízkosti jazier našli archeológia niekoľko objektov osídlenia z obdobia neolitu a v jaskyni Tren sa zachovali nástenné maľby z daného obdobia. Na ploche 27 750 ha možno vidieť aj ďalšie kultúrne pamiatky z obdobia antického a byzantského.
Rozsiahly národný park na severovýchode krajiny je „Valbona“. Albánci považujú Valbonu za z prírodný div na ploche 6000 ha medzi štítmi albánskych Álp. Tu je asi aj najširšia ponuka v rámci cestovného ruchu. Športoví rybári si prídu na svoje hlavne vtedy, ak sa podarí vidieť tzv. mramorového pstruha. My sme na rybárčenie čas nemali, tak sme aspoň na chvíľu pozorovali športových turistov a horských lezcov na úpätiach pohoria. Turistická atraktivita jazdy na koni už má fakt turisticko-komerčný charakter.
Smerom na juh pozdĺž hranice s Kosovom sú klimatické kúpele v národnom parku „Shtama Pass“ neďaleko mesta Krume. Súčasťou liečby dýchacích ciest je aj možnosť piť vodu z lokálneho prameňa „Matky kráľovnej .
Jedľa macedónska prevažuje v národnom parku „Hotova“. Nás však zaujal píniový národný park „Drenova“, ktorý sa nachádza v pohorí MORAVA. V tomto prípade nehovoríme o rieke. Samozrejme voda tu je, studená pramenitá voda vyviera na viacerých miestach. A ešte zaujímavý je aj geo- kamenný útvar Capi.
Krajina vody
Jazerá Škodra, Ohrid a Prespa to sú najväčšie jazerá. Každé má niečo do seba a je iné. Na rozdiel od naších nádrží, jazier a rybníkov, tieto vodné plochy sú všetky prírodné a veľké (pre porovnanie naše nádrže Zemplínska Širava 33 km2, Domaša 14,2 km2 a prírodné Štrbské pleso 20 ha).
„Škodra“ má plochu 368 km2. Toto jazero tvorí hranicu medzi Čiernou Horou a Albánskou. Albánsko má 57 km pobrežia, dosť dlhý úsek na pozorovanie vtákov. Ornitológovia sú spokojní, 270 druhov vtákov a výnimočný najväčší vták v Európe – pelikán.
„Ohrid“ Pokiaľ na severo-macedónskej strane má mesto Ohrid pri jazere charakter masového turistického strediska, na albánskej strane ide prevažne o pokojnejšie lokality na rodinnú dovolenku. Aj tu nás vodná plocha ohromí, 358 km2. Na albánskej strane si človek viacej uvedomuje, že jazero Ohrid má 4 milióny rokov. Dôkazom je aj život 30 druhov mäkkýšov v jazere. Špongie som doteraz videla len v mori, v jazere Ohrid ich možno nájsť tiež. Celé jazero Ohrid je určite oprávnene zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
„Prespa“ dve jazerá, súčasť spomínaného národného parku. Veľká Prespa (285 km2), podobne ako národný park je súčasťou troch štátov. Malá Prespa ( plocha len 44 km2) obmýva pobrežie Albánska a Grécka.
Najdlhšou riekou v Albánsku je Čierna Drina, v ktorej horské úseky sú vhodné pre rafting. Podobne aj rieky v kaňonoch (Osami, Vjosa) možno raftovať aj na komerčnej turistickej báze.
Termálna voda nie je veľmi propagovaná, známejšia je len „Llxha“. Pramene využívajú hlavne domáci obyvatelia. Je otázka času, kedy sa stane zaujímavá aj v rámci cestovného ruchu.
Odpoveď na otázku v čom je rozdiel a či cestovať
Príjemný pocit čistej prírody, bez výrazného zásahu človeka a priemyslu.
Môžem súhlasiť s názorom cestovateľa Mareka z Malaciek. V Albánsku na motorke precestoval celý sever a východ. Spoznával prírodu s vetrom vo vlasoch. Neriadil sa žiadnymi odporúčaniami ani sociálnymi sieťami. Nehľadal luxusné hotely. Nemal záujem o davy návštevníkov. Išiel len podľa mapy a pochvaľoval si relatívne dobré cesty. Býval tam, kde ponúkali ubytovanie v súkromí. Užil si lezenie (climbing) aj plavbu na na divokej rieke (rafting). Vnímal krásu, ktorú príroda stvorila. Stretával miestnych príjemných, milých ľudí.
Asociácia 4: More
Jadranské more s piesočnatými plážami
Scenéria Jadranského pobrežia sa objaví už polhodinke jazdy z Tirany po dobrej jednoduchej dvojprúdovej diaľnici. Strediská budované pred tridsiatimi rokmi pripomínajú naše dovolenky v minulosti, na ktorú sme už zabudli. Široké prekrásne piesočnaté pláže sú zaplnené lehátkami dovolenkármi a predavačmi s vozíkmi suvenírov. Voda teplučká, dlho plytká, takže rodičia sa o svoje ratolesti určite obávať nemusia.
Durres masové stredisko so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi črtami. Stredisko budovali zjavne od severu na juh.
So smútkom v očiach hovorí odborník na cestovný ruch o tom, ako masovej výstavbe apartnámových domov a hotelov museli ustúpiť celé píniové lesy. Hotely sú postavené skutočne priam na mori, stavbári dokonca ani nedodržiavali povinnú vzdialenosť. Pre dovolenkára výborné, z aspektu prírody diskutabilné.
V Durres sa oplatí skombinovať pobyt pri mori aj s návštevou antických pamiatok. V meste je amfiteáter a archeologické múzeum, necelú hodinku je vzdialená Apolónia s objektami pôvodného antického mesta, múzeom a byzantským chrámom. Centrum mesta Durres je cez deň ospalé, ale večer plné života.
Rozmanité Jónske more
Pri Jónskom mori sme mali možnosť pobudnúť vo Vlore a okolí. Vlora je jeden z menších prístavov, odkiaľ trajekty smerujú hlavne do talianskeho Brindisi. Strediská a hotely sú zjavne nové. Ku Jónskemu moru smerujú investície do nových stredísk pre dovolenkárov aj špecializovaných jachtárov (Samande). V meste je podvečer typický stredomorský ruch, korzujúci sa dovolenkári a kaviarne či reštaurácie s hudbou.
Rôzne reliéfy pobrežia od piesočnatých pláží až po malebné skalnaté útesy zaujmú ležérneho dovolenkára aj aktívneho potápača.
Dovolenka pri mori?
More nemáme. V rámci spoznávania ďalších príležitostí na kúpanie či potápanie treba skúsiť.
Foto autorka
Posledné pokračovanie
Výborne, ďakujeme. Ešte by sa hodilo napísať ...
Celá debata | RSS tejto debaty