nova

Známe klasické údaje:

Poloniny predstavujú národný park v 3. Stupni ochrany prírody a krajiny, ktorý  možno navštíviť na severovýchode Slovenska,   v blízkosti slovensko-poľskej a slovensko-ukrajinskej hranice.  Treba poznamenať, že v rámci  Polonín sa nachádza ešte aj územie európskeho významu zapísané od roku 2007 do  zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva  UNESCO. Ide o bukové  pralesy Stužica, Havešová a Rožok chránené na úrovni 5. Stupňa a začlenené aj do zoznamu NATURA 2000.  Národný park je zároveň súčasťou  biosférickej rezervácie Východné Karpaty.

Predpoklady pre  udržateľný, prírode priateľský cestovný ruch

Základný predpoklad –  príroda európskeho významu Natura 2000, ktorú predstavujú  Bukovské vrchy,  Stinská, Ublianka a Ulička, vtáčie územie v Bukovských vrchoch,  kultúrne pamiatky svetového významu. Tieto atraktivity sú zaujímavé v podmienkach udržateľného cestovného ruchu,  pre individuálnych návštevníkov, alebo malé skupinky ľudí.   Možnosť pozorovať  čistú – v Európe –   mimoriadne unikátnu  hviezdnu  oblohu tzv. Parku tmavej oblohy, odkiaľ možno vidieť  nebo vo voľnej prírode alebo  v  profesionálnom  Astronomickom obsevatóriu na Kolonickom sedle.  Turistické značené trasy (červenej po hrebeni Poloninských Karbát, modrej po Chodníku  Ruskou cestou, aj Chodníku ikon, zelenej po Chodníku z Novej Sedlice  do Čierťaže aj Chodníku  z Runiny do Komúrneho, žltej Dolinou Hlbokého potoka a chodníkom na Tri studničky) sú skvostom turistiky.  Príbehmi opradené trasy tzv. ruskej cesty z Ruského sedla, či krčmárska pašerácka cesta z Osadného  je  pre turistov pripravená tiež.  Cyklotrasy z Novej sedlice cez Ulič a Kolbasov do Jahodnej, alebo z uliča do Stakčína.  Kultúrne pamiatky  tzv. drevených kostolíkov z 18. storočia v  Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku, Hrabovej Raztoke, Kalnej, Jalovej, či technická pamiatka biesčadskej úzkokoľajky.

Menej známe fakty:

V blízkosti Polonín sa nachádza vodná vodná nádrž  Starina, ktorá zásobuje pitnou vodou  okresné mesto Snina i krajské mesto Košice.  Voda z nádrže však nesmeruje do obcí, ktoré sa nachádzajú v Poloninách. Voda zo Stariny netečie  aj v prípade, že obce sú vzdialené  od vodného zdroja približne 15 km. Podpora budovania vodovodných ciest funguje už druhé programovacie obdobie, je tu však  problém. Obce v Poloninách nespĺňajú kritérium minimálneho počtu  obyvateľov 2000 osôb a viac. Tieto obce majú veľmi nízky počet obyvateľov od 30 do 800. A tak vodovodné cesty nie sú do týchto obcí vybudované.  Studne, ktoré si obyvatelia dali vyhĺbiť nie sú vždy najvhodnejšie riešenie.   Voda sa v nich už uprostred leta stráca a ak je, tak často zdravotne nevyhovujúca.  Ďalším, nemenej vážnym problémom je kanalizácia.  V prípade, že sa aj nájdu finančné zdroje na vybudovanie vodovodných sietí smerom do obcí v Poloninách nastáva ešte ďalšia otázka. Budú miestni obyvatelia schopní zaplatiť prípojku od centrálneho vodovodného potrubia do domu  v sume cca 3500 EUR?  Určite je otázka efektívnosti, čo je vhodnejšie, budovať verejné vodovodné a kanalizačné potrubia, alebo hľadať  náhradné individuálne  riešenia.

Skutočnosť  

Problém s vodou, problém s kanalizáciou a povedzme úprimne, aj problém s ľuďmi. Obyvatelia v obciach v Ublianskej aj Uličskej  doline  stárnu, mladí ľudia odchádzajú  za prácou do menej či viac vzdialených miest.  Domy pustnú. Momentálne možno v každej dedine nájsť prázdne neobývané domy.  Čiže ide o akoby  začarovaný kruh.  Na  začiatku je  nedostatok vody, absentujúca kanalizácia,  zlá dostupnosť po nekvalitných cestách  2. A 3. triedy, nedostatok pracovných príležitostí.  Na konci je odchod ľudí z Polonín  a  prázdne domy. V konečnom dôsledku  ani tie prázdne domy väčšinou nemožno využívať pre potreby soft, udržateľného cestovného ruchu,  pre individuálnych návštevníkov, alebo malé skupinky ľudí.

Kvalitný , „udržateľný“,   ku prírode šetrný cestovný  ruch  v Poloninách,  si v každom prípade vyžaduje základné hygienické  potreby aj v stanových táboroch, drevených chatkách či  súkromných domoch.  Minimálny rozsah gastro služieb je tiež podmienený zásobovaním pitnou vodou.  Určite nikto nechce, aby  v Poloninách bolo  stredisko cestovného ruchu ako v Jasnej (NAPANT) alebo v Smokovcoch (TANAP), ktoré sa stávajú už odstrašujúcim príkladom.  Je pravda,  že väčšie ubytovacie kapacity a ďalšie služby cestovného ruchu sa majú nachádzať  vo vonkajšom okruhu Polonín.  Ale predsa, je otázka, či Poloniny budú živé aj s obyvateľmi, či obce v Poloninách budú mať štandard základných potrieb.  Reálne odpovede  na tieto otázky pomôžu  riešiť aj možnosti  „soft“ cestovného ruchu a tvorby pracovných príležitostí  pre miestnych obyvateľov aj vďaka cestovnému ruchu.

Foto: autorka

Pohľad z obce Zboj

Predaj suvenírov v Osadnom

Vojenský cintorín pri drevenom Chráme Michaila Archanjela v Topoli