nova

Je pravda, že v každej krajine majú obdobie, kedy riešia problém štátneho manažmentu cestovného ruchu a možnosti spolupráce so súkromným sektorom. Ministerstvo cestovného ruchu v SR.  Ide o politickú  ekonomickú alebo skutočne „cestovno-ruchársku“  tému?

Niekoľko príkladov

Česi  si riadia cestovný ruch na Ministerstve pre miestny rozvoj a majú zriadenú príspevkovú marketingovú inštitúciu  Českú centrálu pre cestovný ruch  – „Czech tourism“, Táto  pôsobí na vybraných najdôležitejších  trhoch v zahraničí a marketingovo podporuje cestovný ruch aj v jednotlivých regiónoch v ČR.  Česi momentálne  hľadajú efektívnejší  model pre marketingové aktivity na zahraničných trhoch.

Rakúšania  riešia najdôležitejšie strategické otázky na ministerstve udržateľnosti a cestovného ruchu, kde cestovný ruch  spolunažíva so životným prostredím, poľnohospodárstvom, lesníctvom,  vodným hospodárstvom, energetikou a  baníctvom  a regionálnym rozvojom vrátane štrukturálnych fondov.

Najnovší koncepčný dokument T-Master plan zdôrazňuje cestovný ruch ako hodnotu pre budúce generácie.   Strategický pohľad prezentuje aj na rozvoj zamestnanosti podľa jednotlivých sektorov v cestovnom ruchu a v službách, ktoré súvisia s CR.  Veľkú váhu aj zodpovednosť má  však samostatná marketingová inštitúcia  Oesterreich Werbung, ktorá predstavuje prepojenie   spolupráce súkromného a verejného sektora na úrovni   Rakúska a   jednotlivých spolkových republík.  Na úrovni štátu veľmi precízne zacieľujú jednotlivé zahraničné trhy  s konkrétnou tematickou ponukou.

Chorváti vystriedali niekoľko ministerstiev ( námornej dopravy, kultúry a pod. ) až nakoniec  sa vrátili ku pôvodnému samostatnému ministerstvu cestovného ruchu.  Z rozpočtovej kapitoly ministerstva financujú  marketingovú inštitúciu Hrvatska turistička zajednica –  Chorvátske turistické združenie, ktoré pôsobí vo vybraných  krajinách  najdôležitejších zahraničných trhov  a pôsobí aj doma, na regionálnej  aj lokálnej úrovni v Chorvátsku.

Turci, kde administratívny autoritatívny prístup je dôležitý  majú priamo  na ministerstve cestovného ruchu a kultúry  sekciu  marketingovej podpory predaja“ .  Preto ani neprekvapuje, že v základnom  strategickom dokumente sa venujú  z vrcholnej úrovne  podrobne  konkrétnym  marketingovým témam. Aj keď je pravda, že sú v procese zriaďovania tzv. výborov na úrovni štátu, regiónov a miest, kde sa predpokladá  určitá marketingová aktivita tiež.  Pre potreby tureckého cestovného ruchu si vyčlenili 1% z celkových príjmov z cestovného ruchu.

Na Slovensku   pôsobí   sekcia cestovného ruchu na  ministerstve dopravy a výstavby.   Pracuje v rámci troch odborov  s kompetenciou pre medzinárodné vzťahy a propagáciu, destinačný manažment a štátnu politiku cestovného ruchu.  Do roku 2020 je vypracovaná Stratégia rozvoja cestovného ruchu. Zákon o podpore cestovného ruchu priniesol systém  finančnej podpory. Ide o dotáciu   zo štátneho rozpočtu pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých končinách republiky prostredníctvom  oblastných a  krajských organizácií cestovného ruchu. Tieto pôsobia  ako destinačné  marketingové  jednotky a v niektorých prípadoch aj manažérske jednotky.  V súčasnosti možno hovoriť  aj potrebe zracionalizovať systém týchto organizácií, ale na druhej strane dobre, že  začala fungovať spolupráca  aj so súkromným sektorom priamo tam, kde sa ponuka cestovného ruchu tvorí.  Výsledky vo vybraných  konkrétnych destináciách sú tu.  Doterajšie ministerstvo dopravy a výstavby  vytvorilo podmienky pre sociálny cestovný ruch formou  rekreačných poukazov.  Určite  po prvom roku existencie ich treba  vyhodnotiť  z pohľadu občanov –  spotrebiteľov aj z pohľadu zamestnávateľov.  Zníženie DPH  v ubytovacích službách  je ďalší nástroj, ktorý bude tiež  potrebné analyzovať  z aspektu  vplyvov na cenotvorbu a spotrebu. Zrušenie Slovenskej agentúry cestovného ruchu  zatiaľ neprinieslo nové riešenia  pre potreby marketingu cestovného ruchu.

 SR   – ministerstvo cestovného ruchu?

Možno skôr stojí otázka, čo chceme v cestovnom ruchu dosiahnuť.  Ide nám o príjmy ?  Ide nám o zamestnanosť? Chceme aby naši ľudia viac podnikali v oblasti cestovného ruchu a tak si zvyšovali životnú úroveň?   Chceme  vytvoriť vhodnejšie podmienky pre malé a stredné podniky?  Trápi nás kvalita služieb?  Ide nám o rozvoj domáceho cestovného ruchu vrátane podpory  sociálneho cestovného ruchu?  Chceme tak ako Rakúšania presadzovať cestovný ruch ako hodnotu pre budúce generácie?

Až potom prichádza  ďalšia otázka v súvislosti s organizáciou ministerstva:   chceme ministerstvo ako inštitúciu, ktorá by  strategicky a koncepčne na najvyššej úrovni štátnej správy  koordinovala  všetko čo sme naznačili a vďaka možno zvýšenému rozpočtu by  navrhla  a uviedla do života efektívny model  marketingovej podpory?  Do akej miery by bola  reálna táto vízia?

Pani Višňovcová

V dávnej  minulosti  (socialistickej)  existoval vládny výbor pre cestovný ruch.  Pamätníci, ktorí hovorili o vládnom výbore,   sem tam spomenuli   aj   okresné správy cestovného ruchu, ktoré v  tom období relatívne fungovali.  Vždy však povedali –   pani Višňovcová.  Osobnosť, ktorá vedela diplomaticky  (a možno aj nediplomaticky) presadzovať to, čo  vo vtedajších podmienkach bolo pre cestovný ruch  na Slovensku možné a  prospešné.   Áno bola  iná doba, iné podmienky.  Čo by  povedala pani Višňovcová dnes?