Cestovný ruch je v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024 rozpracovaný relatívne v dostatočnom rozsahu a treba konštatovať, že v niektorých prípadoch ide dokonca až do podrobností.
Veľa riadkov hovorí o podpore rozvoja cestovného ruchu s cieľom zamestnanosti (vrátane marginalizovaných skupín obyvateľstva), zvyšovania príjmov z cestovného ruchu a v konečnom dôsledku aj s cieľom zlepšenia životnej úrovne miestneho obyvateľstva. Na druhej strane však vznikajú otázniky, či tieto ciele bude možné dosiahnuť nástrojmi, ktoré programové vyhlásenie spomína.
Cestovný ruch v menej rozvinutých regiónoch
Maximálne možno súhlasiť, že treba podporiť regióny „ s vysokým a málo využitým potenciálom pre cestovný ruch“ . Predpokladajme, že tvorcovia tohto dokumentu mali na mysli tzv. menej rozvinuté regióny, do ktorých patria hlavne Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Uvedené kraje (hlavne Prešovský a čiastočne aj Banskobystrický) sa týmito témami už zaoberajú dlhšiu dobu a v Prešovskom kraji boli už dokonca stanovené ciele a hľadali sa možnosti, aby podmienky boli vytvorené podmienky na ich realizáciu. Išlo o projekt CuRI v súčinnosti Svetovej banky, Európskej komisie, Úradu vlády, a krajských samospráv.
Dobre, že významný široko postavený sľub prepojenia regionálneho rozvoja a rozvoja cestovného ruchu je v programovom vyhlásení vlády. Ide však o celý komplex medzirezortných zadaní, ktoré si budú vyžadovať veľa systémových opatrení od budovania vodovodných prípojok a kanalizácie do domov, opravy ciest až po tvorbu ponuky udržateľného cestovného ruchu a stimuláciu mladých ľudí, aby prišli do týchto lokalít žiť a pracovať. Znenie textu: “Výraznou investičnou pomocou, marketingovou podporou, odbyrokratizovaním inovatívnych rozvojových aktivít, podstatným zlepšením dopravnej dostupnosti a špecifickými motivačnými opatreniami pre obyvateľov štát vykreuje silné turistické regióny z najmenej rozvinutých a vyľudňujúcich sa regiónov“ (str. 67).
Cyklodoprava a cykloturistika
Vládny program zdôrazňuje podporu rozvoja „systémového a finančne udržateľného rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky“ (str. 83) . Je pravda, že už v novele zákona o podpore cestovného ruchu z r. 2019 sa myslelo na podporu cykloturistiky. Dúfajme, že systémový rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky sa dosiahne na celom území SR vrátane miest.
Príspevky na rekreáciu
Významné je zachovanie príspevkov na rekreáciu v rámci podpory rozvoja domáceho cestovného ruchu. Predpokladajme, že sociálny aspekt má byť zachovaný prostredníctvom týchto príspevkov. Vláda však poznamenáva, že „prehodnotí mechanizmus fungovania tohto nástroja tak, aby bol efektívne nápomocný pri reštarte CR po skončení pandémie“ (str. 90). Je otázka, či pôjde o rozšírenie zodpovednosti za financovanie príspevku na všetkých zamestnávateľov bez obmedzenia počtu zamestnancov ( pozn. v súčasnosti je stanovený limit 49 zamestnancov a viac) , alebo sa uvažuje aj o možnej podpore zo strany štátu.
Autori Programového vyhlásenia sa zmieňujú aj o účasti marginalizovaných skupín obyvateľstva na spotrebe v cestovnom ruchu (str. 91). Či pôjde o podporu cestovania toho segmentu v zmysle sociálneho cestovného ruchu prostredníctvom príspevku na rekreáciu, alebo iným spôsobom úhrady v plnej výške, to ukáže čas.
Zníženie dane z pridanej hodnoty
Profesijné asociácie dlhodobo prezentujú požiadavku znížiť dane z pridanej hodnoty (DPH). V roku 2018 dosiahli zniženie DPH na ubytovacie služby z 20% na 10%. Súčasná vláda sľubuje vo svojom programovom vyhlásení ohňostroj služieb možného daňového zvýhodnenia. Avšak pre istotu začína hneď v prvej vete vyjadrením, že „ v súlade s právom EU ide posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu“ (str. 90). Je všeobecne známe, že vo väčšine turisticky významných krajín EU funguje systém zníženej DPH, ba dokonca v rámci ubytovacích a stravovacích služieb aplikujú diferencovanú daň z pridanej hodnoty (2-3) podľa úrovne štandardu poskytovaných služieb. Čiže teraz len začať posudzovať DPH z hľadiska EU právnej kompatibility je možno len formulácia pre prípadné zmiernenie optimizmu. Tento optimistický návrh však odporuje zásade rovnej dane, ktorá je spomínaná v inej časti programového vyhlásenia.
V súvislosti s DPH je otázne, ako chcú zostavovatelia dokumentu v praxi realizovať prísľub, že pôjde o zníženie DPH pre „všetky služby súvisiace s cestovným ruchom“ (str.90), pričom sú daktoré sluťby vymenované. Z uvedeného vyplýva, že napr. prenájom auta by mal byť v spektre služieb so zníženou DPH, ale komerčné služby v kúpeľníctve alebo zdravotníctve nie sú spomínané a medzi navrhovanými službami so zníženou DPH nie sú uvedené. (str. 90).
SACR opäť, teraz s rozšírenými kompetenciami
Vláda sa hlási ku opätovnému zriadeniu Slovenskej agentúry CR s dôrazom na prepojenie verejného a súkromného sektoru. Pomerne podrobne sú vymenované marketingové činnosti, ktoré bude táto inštitúcia vykonávať hlavne smerom na najdôležitejšie zahraničné zdrojové trhy. Určite má logiku prehlásenie, že SACR bude partnerom oblastným a krajským organizáciám CR, ktoré pôsobia vo svojom regionálnom rozmere.
Prekvapivé a diskutabilné je udelenie kontraktačnej právomoci pre SACR, s cieľom „ aktívne rokovať so zahraničnými tour operátormi pri uzatváraní zmlúv „ v prospech slovenských podnikateľov. Z uvedeného tvrdenia vyplývajú tri otázky. 1. SACR bude zastupovať výjazdové outgoingové cestovné kancelárie (tour-operátorov)? To asi nie je cieľom SACR. 2. SACR bude zastupovať incomingové príjazdové cestovné kancelárie, vybrané hotely alebo MICE eventové agentúry, ktoré budú tvoriť zastúpenie súkromného sektora v SACR? 3. SACR bude rozhodovať o tom komu budú smerovať kontakty ba dokonca kontrakty pre slovenské subjekty, ktoré organizujú incoming v rámci dovolenkového cestovného ruch alebo v MICE? Dúfajme, že nie. Možno ide o nedotiahnutú, nejasnú formuláciu.
Celá debata | RSS tejto debaty