nova

Cestovný ruch je v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov   2020 – 2024 rozpracovaný relatívne v dostatočnom rozsahu  a treba konštatovať, že  v niektorých prípadoch ide dokonca až do podrobností.

Veľa riadkov hovorí o podpore rozvoja  cestovného ruchu s cieľom zamestnanosti  (vrátane marginalizovaných skupín obyvateľstva),  zvyšovania  príjmov z cestovného ruchu  a v konečnom dôsledku aj s cieľom zlepšenia životnej úrovne miestneho obyvateľstva.    Na druhej strane však vznikajú otázniky,  či tieto ciele bude možné dosiahnuť nástrojmi, ktoré programové vyhlásenie spomína.

Cestovný ruch v menej rozvinutých regiónoch

Maximálne možno súhlasiť, že treba podporiť regióny „ s vysokým a málo využitým potenciálom pre cestovný ruch“ . Predpokladajme, že  tvorcovia tohto dokumentu mali na mysli  tzv. menej rozvinuté regióny, do ktorých patria hlavne Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Uvedené kraje (hlavne Prešovský a čiastočne aj Banskobystrický) sa týmito témami už zaoberajú  dlhšiu dobu a v Prešovskom kraji boli už  dokonca stanovené ciele a   hľadali  sa možnosti, aby podmienky boli vytvorené podmienky na  ich realizáciu. Išlo o projekt CuRI v súčinnosti  Svetovej banky, Európskej komisie, Úradu vlády, a krajských samospráv.

Dobre, že významný široko postavený  sľub prepojenia regionálneho rozvoja a rozvoja cestovného ruchu je v programovom vyhlásení vlády.  Ide však  o  celý komplex medzirezortných  zadaní, ktoré si budú vyžadovať veľa systémových opatrení od budovania vodovodných prípojok a kanalizácie do domov, opravy ciest až po tvorbu  ponuky udržateľného cestovného ruchu a stimuláciu mladých ľudí, aby prišli do týchto  lokalít  žiť a pracovať.   Znenie textu:   “Výraznou investičnou pomocou, marketingovou podporou, odbyrokratizovaním  inovatívnych rozvojových aktivít, podstatným zlepšením dopravnej dostupnosti a špecifickými motivačnými  opatreniami pre obyvateľov štát vykreuje silné turistické regióny z najmenej rozvinutých a vyľudňujúcich sa  regiónov“ (str. 67).

Cyklodoprava a cykloturistika

Vládny program zdôrazňuje podporu rozvoja „systémového a finančne udržateľného rozvoja  cyklodopravy a cykloturistiky“ (str. 83) .  Je pravda, že  už v novele zákona o podpore cestovného ruchu z r.   2019  sa myslelo na podporu cykloturistiky.  Dúfajme, že systémový rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky sa dosiahne na celom území SR vrátane miest.

Príspevky na rekreáciu

Významné je zachovanie  príspevkov na rekreáciu v rámci  podpory rozvoja domáceho cestovného ruchu.  Predpokladajme, že sociálny aspekt  má byť zachovaný prostredníctvom týchto   príspevkov.  Vláda však poznamenáva, že „prehodnotí mechanizmus fungovania tohto nástroja tak, aby bol efektívne nápomocný pri reštarte CR po skončení pandémie“ (str. 90).  Je otázka, či pôjde o rozšírenie zodpovednosti za financovanie príspevku   na všetkých zamestnávateľov bez obmedzenia počtu zamestnancov ( pozn. v súčasnosti je stanovený limit 49 zamestnancov a viac) , alebo sa uvažuje  aj o možnej podpore zo strany štátu.

Autori Programového vyhlásenia  sa zmieňujú aj o účasti marginalizovaných skupín obyvateľstva  na spotrebe v cestovnom ruchu (str. 91).   Či pôjde o podporu cestovania toho segmentu  v zmysle sociálneho cestovného ruchu prostredníctvom príspevku na rekreáciu, alebo iným spôsobom   úhrady v plnej výške,   to ukáže čas.

Zníženie dane z pridanej hodnoty

Profesijné asociácie  dlhodobo prezentujú požiadavku znížiť  dane z pridanej hodnoty (DPH). V roku 2018 dosiahli zniženie DPH na ubytovacie služby z 20% na 10%.  Súčasná vláda  sľubuje vo svojom programovom vyhlásení  ohňostroj  služieb možného daňového zvýhodnenia. Avšak  pre istotu začína hneď v prvej vete vyjadrením, že „ v súlade s právom  EU ide posúdiť  zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu“ (str. 90).  Je všeobecne známe, že vo väčšine turisticky významných   krajín EU funguje  systém  zníženej  DPH, ba dokonca v rámci ubytovacích a stravovacích služieb  aplikujú  diferencovanú  daň z  pridanej hodnoty (2-3)  podľa úrovne štandardu poskytovaných služieb. Čiže  teraz len začať posudzovať  DPH z hľadiska EU  právnej kompatibility je možno len formulácia  pre  prípadné zmiernenie optimizmu.  Tento optimistický návrh však odporuje  zásade rovnej dane, ktorá je spomínaná v inej časti programového vyhlásenia.

V súvislosti s DPH je otázne, ako chcú zostavovatelia dokumentu v praxi realizovať  prísľub, že pôjde o zníženie DPH  pre  „všetky služby súvisiace s cestovným ruchom“ (str.90), pričom sú daktoré sluťby vymenované. Z uvedeného vyplýva, že napr.  prenájom auta by mal  byť v spektre služieb so zníženou DPH, ale komerčné služby v kúpeľníctve alebo zdravotníctve nie sú spomínané  a medzi navrhovanými službami so zníženou DPH  nie  sú uvedené. (str. 90).

SACR  opäť, teraz s  rozšírenými kompetenciami 

Vláda sa hlási ku opätovnému zriadeniu  Slovenskej agentúry CR s dôrazom na prepojenie  verejného a súkromného sektoru.  Pomerne podrobne sú  vymenované marketingové činnosti, ktoré bude táto inštitúcia vykonávať hlavne smerom na najdôležitejšie zahraničné zdrojové trhy.  Určite má logiku prehlásenie, že SACR bude partnerom oblastným a krajským organizáciám CR, ktoré pôsobia vo svojom regionálnom rozmere.

Prekvapivé a diskutabilné je udelenie kontraktačnej právomoci pre SACR, s cieľom „ aktívne rokovať so zahraničnými tour operátormi pri uzatváraní zmlúv „ v prospech slovenských podnikateľov. Z uvedeného tvrdenia  vyplývajú tri  otázky.  1. SACR bude zastupovať výjazdové outgoingové  cestovné kancelárie (tour-operátorov)? To asi nie je cieľom SACR. 2. SACR bude zastupovať incomingové príjazdové cestovné kancelárie, vybrané hotely alebo MICE eventové agentúry, ktoré budú tvoriť zastúpenie súkromného sektora v SACR?   3. SACR bude rozhodovať o tom komu budú smerovať kontakty ba dokonca kontrakty  pre slovenské subjekty, ktoré organizujú incoming v rámci dovolenkového cestovného ruch alebo v MICE?  Dúfajme, že nie.  Možno ide o nedotiahnutú, nejasnú   formuláciu.