bolo to koncom novembra, nemala som veľa času na obdivovanie trasy, napokon poznám ju celkom dobre. Zastávky ako vždy na rakúsko-slovinskej hranici. Natankovať, kúpiť diaľničnú známku aj zajesť si pljeskavicu, alebo gulášovú polievku. Nuž a potom už len zdravotné zastávky. Všetko som stihla, fajn. Len maličkosť, niekde som zabudla okuliare a peňaženku. Poviem úprimne, nemala som čas rozmýšľať, ani sa vracať späť hľadať tieto veci. Za novučkými optickými okuliarmi mi bolo ľúto, zachránili ma staršie, rezervné a základ cestovania – kreditka mimo peňaženky.
Dva týždne neskôr som dostala e-mail zo slovinskej polície. Oznámili mi, že moju peňaženku a okuliare posielajú na veľvyslanectvo SR v Ľubľane. E-mail bol kultivovaný a dobrá správa potešila. Následne sa ozvalo naše veľvyslanectvo v Ľubľane, s ktorým som mala možnosť odkomunikovať spôsob, ako sa dostanú zabudnuté veci späť ku mne.
Prečo to píšem?
- Slovinská polícia si váži cestujúcich vo svojej krajine a pomáha im. Na základe karty, kde bolo uvedené moje meno vyhľadali môj email, napísali mi a postúpili nájdené veci aj s celým neporušeným finančným obnosom peňaženky na veľvyslanectvo SR.
- Veľvyslanectvo SR mi zaslalo kompletný balíček na dohodnutú adresu.
Môžeme si povedať štandard. Áno, tak to má byť, ale mňa to skutočne potešilo. Vážim, si vynaložené úsilie, perfektnú spoluprácu slovinskej polície aj veľvyslanectva SR v Ľubľane.
Šťastnú cestu do Slovinska….
foto: autorka
Celá debata | RSS tejto debaty