nova

Na koncert   gruzínskych umelcov – folkového speváckeho súboru  RUSTAVI  som išla aj zo zvedavosti. Tí čo poznajú túto kaukazskú krajinu a ich umenie mi hovorili, že stojí za to vypočuť si.

Súbor RUSTAVI

9 statných mužov, oblečených v čiernych dlhých kabátcoch, vysokých kožených čižmách,   so šabľou zavesenou na páse bol len prvý dojem.  Hlasy týchto mužov zneli mohutne a zároveň citlivo. Ich sila v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca zvučala neskutočne.

Hudobníci určite kvalifikovane posúdia ich umelecké kvality. Ja ako bežný poslucháč som vnímala  ľudové piesne v podaní tohto súboru  ako ukážky, v ktorých  som cítila  prírodu , silu hôr,   zurčiacu horskú bystrinu či šum lesa. Nálady – smútok aj radosť vyjadrili  v lyrických, heroických i hravých piesňach. Vystúpenie  oživili  aj špeciálne folkové hudobné nástroje (chonguri,  píšťaly). Spev  podfarbili   jednoduchým tlieskaním do nezabudnuteľného rytmu. Skutočnosť znásobila  všetky očakávania.

Hymna SR

Prítomných Slovákov  prekvapila hneď v úvode koncertu   hymna SR.     Melódia tak ako má znieť, obidve strofy zaspievané   perfektnou výslovnosťou slovenského jazyka.  Doteraz som ešte nikdy nepočula našu  slovenskú hymnu z „cudzieho zdroja“  v  úžasnom prevedení. Tentokrát to  bol skutočný prejav úcty voči Slovensku.

Foto:  plagátik programu