nova

Tbilisi –  hlavné mesto Gruzínska. Republiky, ktorá dvakrát vyhlásila svoju nezávislosť. Prvý krát v roku 1918. Gruzínci si ju užívali  len do roku 1921.  Napriek posolstvu, ktoré gruzínska vláda vyslala do sveta a dokonca Liga národov uznala túto krajinu v januári 2021, Gruzínsko sa  o mesiac neskôr nútene stalo súčasťou ZSSR.   Druhý krát Gruzínsko vyhlásilo nezávislosť   26. Mája 1991.

Gruzínsko – krajina neznáma?

Čo by sme mali vedieť o Gruzínsku?  Krajina, ktorá prijala kresťanstvo už v roku 337 nášho letopočtu.  Krajina, ktorá geograficky leží na križovatke medzi Európou a Áziou. Krajina, ktorá sa nachádza na známej hodvábnej ceste, má  more,  viac ako 40 % plochy tvoria lesy. Južné pohorie Kaukazu ktoré je  vyššie ako naše Tatry a  nižšie ako Himaláje.  Náhorné plošiny, vápencové krasy, jaskyne, národné parky,  termálne vody, pamiatky UNESCO, dobré jedlo, víno aj tzv. koňak, to je krátky výpočet, čo v Gruzínsku možno vidieť a prežiť.

Gruzínsko obmýva na  východnej strane Čierne more a na severe sa týčia pohoria Kaukazu.  Tam sa nachádzajú aj najvyššie položené obývané územia v Európe vo výške 2300 metrov nad úrovňou mora.  Gruzínsko má svojich susedov   na juhu Turecko, Arménsko, na juhovýchode   Azerbejdžan a na severe Rusko. Krajina má v súčasnosti cca o 30 % menšiu rozlohu  v porovnaní s minulosťou a považuje to za zásah do územnej celistvosti.  Z hľadiska cestovného ruchu  viaceré turistické portály zaraďujú Gruzínsko do top 10 zaujímavých „nových“ destinácií.

Dostupnosť

Ide o krajinu vzdialenú  cca 3000 km, preto letecká doprava je asi najlepšie riešenie. Najjednoduchšia doprava je z Bratislavy, odkiaľ v tejto sezóne  začala lietať nízkonákladovka do Tbilisi.  Z Viedne možno letieť   klasickým národným leteckým prepravcom, ktorý  spolupracuje v rámci marketingovej Star Aliance.   Ďalšia možnosť je letieť z Budapešti alebo Varšavy aj do Kutaisi (2. najväčšie mesto v Gruzínsku), kde sú letiskové poplatky nižšie.  Po hladine Čierneho mora  je to pre nás predsa len vzdialené, ale v prípade záujmu skombinovať si cestu z ukrajinskej Odesy do gruzínskeho  Batumi je možný aj tento variant.

Ako sa dohovoríme?

Necelé 4 milióny obyvateľov patrí do tzv. kaukazskej skupiny a hovorí gruzínsky. Tento  jazyk má  jedinečné písmo,  abecedu.   Podobne ako u nás  keď   po príchode Cyrila a Metoda  sa začala používať hlaholika,  na území súčasného Gruzínska   (avšak s predstihom  pol tisícročia)  vytvorili písmo  Asumtavruli, spojené s prijatím kresťanstva a  snahou, aby  miestni ľudia porozumeli náboženstvu.  Toto  tzv. guľaté písmo neskôr  v 9. Storočí vystriedalo písmo   Nuschuri, ktoré  údajne vzniklo pod vplyvom iránskeho zápisu.  Tretia verzia písma z 11. Storočia Mchedruli je abeceda výhradne malých písmeniek. Z pôvodných 40 znakov abecedy sa v súčasnosti využíva len 15. Čo z toho vyplýva pre cudzinca?   Písmenká sú zaujímavé,  ale nerozumie nič a nevie si prečítať nič.  Problém to však nie je.   V Gruzínsku sú všetky nápisy aj v latinke v angličtine a  niekedy aj v azbuke v ruštine.

Báje či história

Prvé  dôkazy o živote na  území  v blízkosti Tbilisi  dokumentujú históriu dlhú i viac ako  1,8 milióna rokov.  Dávnu históriu možno hľadať aj v antických  gréckych bájach o Jasenovi, veliteľovi lode  Argo, ktorý  so svojimi spolupútnikmi  „Argonautmi“ hľadal zlaté rúno až na území Kaukazu v Kolchide.  Príbehy spojené so záchranou kráľa Finea pred Harphiami, či láska Jasena ku Médei, ktorá mu pomohla v boji s drakom,  dodávajú tejto krajine   mystické čaro.

Reálnejšia história  hovorí o  kráľovstve kráľa Davida až po vládu kráľovnej Tamary, ktorí sa bránili nájazdom Mongolov, Peržanov, Otomanov aj Rusov.  Každé obdobie  prinieslo  nové prvky a ovplyvnilo život  ľudí na území súčasného Gruzínska.

To všetko cítiť hlavne počas návštevy kultúrnych pamiatok, ktoré dokumentujú jednotlivé obdobia. Asi najviac  si človek uvedomuje historický vývoj  vďaka kresťanským ortodóxnym  chrámom, katolíckym kostolom,  muslimským mešitám či židovským synagógam, ktoré sa na území Gruzínska nachádzajú. Tbilisi sú priam učebnicový príklad.

Prvé pocity v Tbilisi

Večerný pohľad na osvetlenú  rieku Mtkvari, obkolesenú viacerými  pahorkami,   nové architektonické skvosty, t.j.   most či koncertná dvorana,  chrámy i nadrozmerná  socha pod Svätým vrchom vytvárajú zaujímavú, priam atraktívnu  scenériu mesta. Reštaurácie a obchody sú otvorené do neskorých nočných hodín, niektoré  potravinové obchody reťazcov dokonca  non-stop.

Tbilisi sme začali objavovať  ráno zo „svätého vrchu“ Mtatsminda ktorý tvorí prírodnú dominantu mesta. Blízko nástupnej stanice pozemnej lanovky „funikuljor“ sa nachádza lunapark a a televízna veža. Nás však viac zaujímala panoráma Tbilisi a zaujímavé miesta po ceste smerom dolu do mesta  ku rieke  Mtkvari ( zo zemepisu ju možno poznáme pod názvom Kura).

Vystúpili sme na prvej zastávke. Kostol sv. Davida a riava slov, ktorými chcel miestny pop všetko vysvetliť, by si žiadali viac času. Panteon je miesto, kde sú pochované významné osobnosti Gurzínska vrátane spisovateľov. Ďalej možno pokračovať lanovkou, alebo určite tiež zaujímavou pešou trasou.

Nová supermoderná architektúra

Pohľad na Most mieru stojí za to a ešte príjemnejšia je aj prechádzka po tomto moste pre chodcov. Vidno,  že taliansky architekt Michel De Lucchi a francúzsky odborník na osvetlenie Philip Martinaud  dosiahli perfektný výsledok a umelecký zážitok.

Ďalšiu  novú architektonickú dominantu tvorí  komplex  verejných služieb z roku 2012. V 7 štvorposchodových budovách s okrúhlou strechou v rôznych výškových úrovniach sa nachádza národný a občiansky register, ministerstvo energetiky a ďalšie inštitúcie.

Každý návštevník Tbilisi  v venuje pozornosť    koncertnej aréne a výstavnej hale.  Netradičné vstupné koridory pre návštevníkov do koncertnej sály s kapacitou 566 miest potvrdzujú taliansky dizajn autorov Massimiliano a Doriana Fuchsas.  Ďalší príspevok novej architektúry v Tbilisi z roku 2016.

Teplé pramene

Tbilisi vznikli v období vlády kráľa Vachtanga v 5. St. n. l. Názov mesta Tbilisi  pochádza zo slova “tbili”, horúci a prezentuje teplé termálne pramene, Kúpele a voda s vôňou síry slúžia verejnosti  viac ako tisíc rokov. Budovy  majú vzhľad typický pre stavby  kúpeľov  Seldžukov. Nachádzajú sa   hneď pri riečke, ktorá vytvára prirodzený kaňon priamo v meste. Kombinácia kúpeľov z jednej strany  kaňonu a na strane druhej  slušne zrekonštruovaných domov starého mesta,  v popredí s mešitou s maurskou vonkajšou výzdobou vytvárajú  zaujímavú atmosféru.  Mostík cez riečku sa stal turistickou atrakciou a zamilovaní si na zábradlie pripevňujú svoje “zámky lásky”.

Koľko času treba  na Tbilisi?

Sakrálnych objektov je v Tbilisi veľký počet.   Bazilika sv. panny Márie  zo 6. storočia, premenovaná na  Anchiskhati v 12. Storočí (najstarší sakrálny objekt v Tbilisi) ,   Chrám  Sv. Juraja  ortodóxnych veriacich stoja za návštevu.

Určite viac času si vyžaduje prehliadka etnografického  múzea. Na ploche 52 hektárov  možno uvidieť viac ako 8 tisíc  artefaktov  zo 14 rôznych  etnografických kultúrnych zón, ktoré sa na území Gruzínska nachádzajú.

Takže odpoveď –  príjemne strávený víkend určite áno.

Foto: autorka